už vtedy keď slnko vychádza
otočiť sa šťastiu chrbtom
práve vtedy čo prichádza.
Môže len veľký blázon,
ktorý je sebou zaslepený
počas behu na vrchol
čo ukrýva tisíc poznaní.
Túžil vedieť by letieť
za ďaleký tichí obzor
aby raz v živote
dával na vás pozor.
Obetoval aj posledné seba
len aby dokráčal
do posledného neba,
kde karty osudu otáčal.
Bil sa o lepší svet,
s bolesťou o život
túžil vidieť v očiach
ľudí ten šťastia mihot.
Daroval by posledný
výdych svojho tela
aby naša biedna
duša zas raz dozrela.
Sníval čo by človek
v dobrom i zlom
ten svet čo hľadal
našiel sa v ňom.
Stačilo len otvoriť
tú starú bráničku
prestať utekať
osedlať pohodlne stoličku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár