Teraz je tu otázka o čom bude?
Rozmýšľam...
Stále rozmýšľam...
A nič...
Tým chcem vlastne povedať (nie nechcem, nie je to pre vás, len tak si píšem sama pre seba, lebo som chorá a mám prikázané od doktorky mať hlasový kľud, takže už druhý deň nerozprávam, teda, ani nemôžem, lebo keď sa o niečo také pokusím, tak zvuk nevychádza a len otváram ústa), ako si človek môže jediným rozhodnutím pokaziť zábavu. Pokaziť zábavu na 5 rokov! 5 rokov bilingválneho mučenia sa, v triede, kde si nemám čo povedať so svojimi spolužiakmi...
A už som prišla na to, čo tu robím, sťažujem sa, presne tak isto ako vždy. Mám jedného kamaráta, ktorý zvykne dávať vystižné prívlastky a u mňa sa najviac opakuje Slečna Večne Nespokojná, takže niečo na tom pravdy bude. Ale musím uznať, že je docela fajn písať odstavce ako v eseji, pričom táto esej je po slovensky, a nemusím sa starať o to, aby to malo správnu Introduction, conclusion a rôzne iné takéto hlúposti. Toto môže byť celé hlúpe! Tak aj bude. Vlastne už aj je a áno, je mi to jedno.
Ale teraz späť k môjmu sťažovaniu sa. Fejsbúk mi to robí naschvá, však? S chatom, ktorý nefunguje a práve prijatou Smskou od pravdepodobne najlepšej a najmenej flákajúcej sa baby z triedy, že ona si so mnou ide vymeniť esej a mám jej ju opraviť, lebo keďže som nebola v škole, ušla sa mi práve ona (hej, aj na tom niečo bude - to, že s ňou byť možno nikto nechcel...) takže sa neuveriteľne teším na ďaľších 1/20 points z writingu. Fajn, myslím, že som sa nateraz dosťažovala a teraz sa môžeš sťažovať ty, že na čo si toto čítal, keď to bola úplná strata času. Ale vieš čo? I don"t care...
Pekný deň všetkým
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cjubou
5. 5.mája 2010 17:28
hm, dva dni ticho to musí byť fakt "sranda" ja som vydržal maximálne pol hodiny (aj zo sna občas ževraj rozprávam )
Napíš svoj komentár