Nevymyslel som si to len tak, posledné obdobie života sa mi svinsky zamotáva... S priateľkou som 2 aj 3/4 roka ale posledné mesiace je to viac ako zlé.
Ona je ten najúžasnejší človek akého poznám: dobrá, láskavá, trpezlivá, pekná, sexy, šikovná, múdra,... Takto by som mohol pokračovať donekonečna a vždy by som našiel nové a nové vlastnosti, ktoré by ju vykresľovali aká je super. Je to môj poklad, ktorý myslím, už strácam nadobro.
Keď si predstavím ako o ňu prídem, je mi strašne. Už teraz, keď som niekde, kde sme bývali spolu, kde sme niečo zažili alebo, keď robím niečo, čo som vždy robil s ňou, je mi až do revu... A to ešte väčšinu času spolu komunikujeme, ešte nie je náš koniec definitívny.
Ona mi dáva neskutočne veľa možností a príležitosí napraviť veci ale ja akoby som mal úplne vypnutý mozog. Počúvam, uvedomujem si ale riešenie aj keď mi ho povie priamo, nezvládnem. Chcem to dokázať, chcem si povedať, že som spravil všetko pre záchranu nášho vzťahu ale ja som skrátka úplne vypnutý, nemyslím, neviem, nerozumiem... Som na úrovni debila a ešte nižšie. Ak ja robím maximum pre záchranu, neviem koľko robí ona lebo robí veľakrát viac ako ja a veľmi kvôli mne trpí.
Také úžasné stvorenie si nezaslúži, aby mu niekto takto ubližoval a ničil jeho šťastie ale nechcem sa jej pustiť. Neviem už čo mám robiť
Poraďte mi, ak ste už zažili niečo podobné lebo ja už som v koncoch... Nechcem o ňu prísť ale ani ju trápiť. My patríme k sebe... To je ako v Altase mrakov
Nanešťastie mám možnosť len cez víkendy, keďže chodí do BA na školu a ja musím aj cez víkendy plniť nejaké povinnosti a aj práca a podobne, ja už neviem...
Asi tento príspevok vyzerá ako tliachanica a výsledok črevnej produkcie ale musel som to niekomu povedať a osobne ani veľmi nemám komu takému dôveryhornému s nadhľadom. Mám ju rád
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
chanteuse
5. 10.októbra 2014 21:39
mne pomohlo začať od seba. zmeniť svoj postoj a nálady,uvedomit si niektore veci... no zatial len kvoli sebe... este neviem či je koniec či ako.. viem co musim zmenit na sebe, uvedomila som si,ze som dost dlhu dobu len brala...musim zacat viac davat a dufat,ze sa to urovna... ak to ten clovek oceni vtedy si mozem povedat,ze to ma zmysel..ak nie tk to nevedie nikam
2
láska je najväčší dar od Boha...
my ľudia sme veľmi krehkí, svojim správaním dokážeme zničiť ,mnohokrát to najkrajšie na tomto svete...
jedine vzájomná úcta, rešpekt a pokora vedieť chápať jeden druhého a hlavne vedieť odpúšťať je základom dobrého fungovania...
láska preto mnohokrát bolí...je preto na tebe ako sa chlapsky postavíš k svojmu problému...
obeta a zas obeta dokáže aj u teba zázraky, bez toho to nejde....
je na tebe ako sa rozhodneš, ak je tvoja milá skutočne taká láskavé a milujúca, musíš jej lásku opätovať aj za cenu vlastných obeti...ináč to už nejde....
my ľudia sme veľmi krehkí, svojim správaním dokážeme zničiť ,mnohokrát to najkrajšie na tomto svete...
jedine vzájomná úcta, rešpekt a pokora vedieť chápať jeden druhého a hlavne vedieť odpúšťať je základom dobrého fungovania...
láska preto mnohokrát bolí...je preto na tebe ako sa chlapsky postavíš k svojmu problému...
obeta a zas obeta dokáže aj u teba zázraky, bez toho to nejde....
je na tebe ako sa rozhodneš, ak je tvoja milá skutočne taká láskavé a milujúca, musíš jej lásku opätovať aj za cenu vlastných obeti...ináč to už nejde....
4
@zajkousko mne sa páčia tvoje ono človek také číta,aj tomu chápe ako sa má chovať,ale niekedy je to neskutočne ťažké.. prekonávanie svojich vlastností a hlavne -svojho egoizmu- ... to bolí no stojí za to...
Napíš svoj komentár