Ten nadpis. Čo to vlastne znamená, čo za somarinu. Že veľký. Nikto nikdy nebude veľký. Ani neviem, čo chcem vlastne vyjadriť. Len nemám dobrú náladu a mám chuť písať. Viete, čo je irónia? Nájsť lásku, ktorá vyzerá, že vydrží celý život, dva mesiace po tom, ako ste sa rozhodli, že pôjdete študovať na 3 roky do zahraničia. Zatiaľ to zvládam, ale to sú sotva dva mesiace. Nevadí, po Vianociach budem pracovať, aby som chodil častejšie domov. Chlapi vraj neplačú. Pi*ovina. Pardon za výraz. Chlapci neplačú, chlapi plačú. Kedy si naposledy plakal tak, že ťa to uspalo? Ja včera. Sú lepšie dni, sú horšie dni. Ten v hlave riadi tie horšie, no nerobí ma smutným. Skôr...čo ja viem, otupeným? Minulý týždeň ma prišla pozrieť. Zlatá. Najlepších pár dní môjho života. Na chvíľu ho zahnala. Včera odišla. Bol som ju odprevadiť. Odvtedy je všetko v odtieňoch sivej, ľudia vyzerajú umelo. Roboti, ktorí vykonávajú denné potreby, lebo keby si narušili flow, necítili by sa dobre. Zobudím sa, pozriem Instagram, spravím si kávu. Skontrolujem školsky mail, naraňajkujem sa, idem behať. Prídem späť na intrák, zamknem izbu, poplačem si. Na spolubývajúcich sa neusmievam, no nie som nepríjemný. Skôr len prežívam. Vždy som ju presviedčal, že život treba žiť, nie prežívať. Že treba vystúpiť z komfortnej zóny. Teraz som si vytvoril tú svoju a neplánujem ju opustiť. Monotónne ťukám do klávesnice, na tvári mám mŕtvy výraz. Nie mŕtvy, živý. Mŕtvi ľudia sa často tvária pokojne. Ja nie som pokojný. Zase na mňa začne hovoriť. Dúfam, že nie. Mám na mysli...zvykol som si naňho, nevadí mi. Ale ona ho nemá rada. Bojí sa o mňa. Aj ja sa o seba bojím. O vzťah? Nie, o ten sa nebojím. Vydrží. Len spoločné bývanie je ďaleko. Ha. Mám len 19 a riešim takéto veci. Na druhej strane, prečo nie? Našiel som ju, je to ona. Viem to. Cítim to. Aj on to cíti. Preto sa jej bojí. On ma robil lepším, sebavedomejším, no zároveň chladnejším. Ona ho odohnala, pri nej chladný nemusím byť. Ona ma má rada takéhoto. Nemusím sa na nič hrať. Ak utekáš, do väzenia sa dostaneš unavený, nič viac. Čo to znamená? Všetko raz príde. Raz príde aj ona, znova. Ale potom zase odíde. Ja prídem domov, a tiež odídem. Dni po odchode sú vždy najťažšie. Preto to sem píšem. Musím to niekam hodiť. Na Facebook nie, tam nedávam nič. Rozprávať sa nechcem, mám hrču v hrdle. Necítim hlad, chlad, ani smäd. Len tak sedím a čítam. Čo čítam? Články. Vraždy, dobodania, väznice. Že je to depresívne? Ale nie, ja to študujem, kamarát. To je kvôli eseji. Baví ma to. A ty čo? Počúvaš Paramore a My Chemical Romance, tváriš sa ako odutý puberťák. Hovorím k tebe, spolubývajúca odvedľa. Opúšťaš sa na tom, že Trump vyhral. Nad tým, aký je svet zlý a nefér. To sa ťa netýka, prestaň mrnčať. "V Anglicku platí, že keď si v klube, nemáš frajera, ani frajerku." To mi hovorila, keď sa minule vrátila. Moja, naozaj? Si škaredá a ešte ho aj podvádzaš. Nového tak rýchlo nenájdeš. Potom budeš smokliť, že ťa opustil, a Trump ti bude zrazu ukradnutý. Sranda, nie? Chcem pomáhať. Vlastne nie. Nie pomáhať. Chcem trestať tých, kvôli ktorím musia iní pomáhať. Nie je to šľachetné, ani hrdinské. Je to reálne. Pozerám z okna. Predvčerom bol ten strom farebný. Teraz je len hnedý. Alebo sivý. Neviem. Vyzerá ako hovno. Už ťa nudím? Prestaň čítať. Alebo si ani nemal začať. Alebo vieš čo? Ja prestanem písať.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
