Začalo to 5.2 (akurát deň pred Monitorom).. V Živote by som to nečakala ale predsa aj na mňa sa usmialo šťastie aj keď teraz to vnímam ako prekliatie...

Aj keď možno pre niekoho by to neznamenali nič, no pre mňa to znamenalo veľa .. Veď čo môže byť lepšie ako pocit, že niekto na vás myslí a snaží sa pri vás na seba upozorniť, usmieva sa z pohľadu na vás a počúva s rozžiarenými očami.
Píše ako na vás myslí a ... nakoniec vás nečakane pozve do mesta .. bolo to úžasne
Prvýkrát som sa po dlhej dobe cítila super .
NIKDY NA TO NEZABUDNEM !!!

Aj keď teraz mám smútok v srdci. Vôbec nechápem, čo sa stalo???
Asi všetko sa zdalo byť až priveľmi dokonalé aby to bola skutočná a pretrvávajúca pravda ... Prečo je to tak?? Tak na túto otázku asi nedostanem odpoveď nikdy
A ako vidím budem sa s tým musieť zmieriť.. a ako mi prednedávnom jeden človek povedal: je ťažké dosiahnúť rozkaz – Miluj ma! Každý predsa vie, čo je pre neho dobré.. a akonáhle opustíme sféru svojho života a začneme sa rozhodovať za iných bude nám smutno.

Preto ako vidím musí sa nad tú celú vec povzniesť a povedať si :
“ Tak to malo byť “
Lebo ten kto si naše slzy zaslúži ten nás nerozplače.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
supergirl0006  23. 5. 2008 21:37
pekne
Napíš svoj komentár