Celé sa to začalo v štvrtok večer 12.3. roku pána 2009 s odchodom z môjho krásneho aj keď časom opozeraného univerzitného mestečka Nitry do mesta záhad a tajov do Zvolena. Priznám sa že vo Zvolene som ešte nikdy nebol, a jediné čo som o tomto mestečku robil, bolo čakanie s autobusom na SAD pri ceste domov na východ republiky, konkrétne Iliašoviec, best village Do Zvolena som dorazil tak okolo tej 22:00 hodinky s vedrom plných nervov, keďže som dva krásne hodiny strávil natlačený ako sardinka v karosovom old buse s jebnutým vodičom, ktorý ma už pri nastúpení do busu vypi... prečo si chcem dať batožinu do kufra, ako keby to bolo nejaké privilégium si dať tú mega batožinu do kufríka busa, aj keď som za ňu zacvakal 0, 5 €, asi keby som mu k tomu dal i slivovicu asi by bol ochotnejší.
Ale vrátim sa späť. Konečne prepotený, vynervovaný a takmer skolabovaný som sa rozhodol, hľadať penzión, v ktorom nás ubytovala agentúra. Bol to penzión Club, na ulici duklianskych hrdinov. Tak som sa minútku po vystúpení spamätával a hneď som odchytil jednu babenku a nenápadne sa jej spýtal, kde sa tento penziónik nachádza, síce to nevedela, ale keď som jej objasnil, že na google mape sa blízko nachádza Hypenova, tak mi dala návod typu, pôjdeš rovno, potom doprava, rovno, potom doľava, zas rovno, potom uvidíš strom a za stromom zas doľava a blá blá blá Všetci milujeme takéto návody v meste, ktoré absolútne nepoznáme
Tak som nestratil hlavu a spýtal sa jej, ktorým smerom ide, a po zistený, že to je neďaleko môjho cieľa ponúkol som sa , že rád by som šiel s ňou a na námestí sa rozdelíme Tak sme šli spolu cca 15 minút a perfektne sme si pokecali. Povedal by som ti aj meno, ale tak ako alkohol aj ono mi zišlo rýchlo po rozchode z hlavy Bola to krásna brunetka, štíhla, cca 170 cm vysoká vysokoškoláčka z Banskej Bystrice, ktorá navštevovala hudobnú vysokú školu a hrá na klavír. Fakt, škoda, že som si od nej nevzal číslo, a mohol som jeden večer po náročnom dni v bazéne, ktorý ma čakal, uvoľniť a spoznať ju bližšie :o( Som čurák, ale sľubujem, že sa polepším
Hneď ako sme sa rozišli tak som po chvíľočke našiel penzión a bol som nesmierne prekvapený v akom luxuse som býval. Klikni tu a uvidíš ako bolo super s telkou na izbe, upratovačkou a spolubývajúcim Maťom Maťo si super som rád, že spolu cestujeme do USA
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Prajem príjemnú letnú sezónu.