Tak si niekedy neuvedomujem ako ten čas letí, proste letí a letí, ako keby mal krídla. Keď pod ne dostane ten správny vietor tak letí tak rýchlo, ani ako keby som ho ani nevnímal. Predsa je tak dôležitý, veď včera som zachránil život a zrazu už od toho uplynuli dva týždne, tak tri, potom štyri a .... Ešte včera som si myslel , že som si našiel kočku snov a už je to týždeň, dva týždne, tri, štyri .... Proste tá chvíľa času je jedinečná a neodmysliteľná, nemôžeme si ju tak malicherne nechať újsť. V odbore ktorý študujem je neodmysliteľný čas ako aj samotná práca. Hovorím o záchranárstve, práci ktorú chcem vykonávať, a ktorú milujem a zároveň aj preklínam. Niekedy mám pocit, že všetku empatiu vydám v nemocnici, a na domov mi zostane iba veľké nič, kde cítim prázdnotu, ktorá občas dosť bolí a zraňuje ma. Ešte stále nemôžem patriť k ľudkom profesionálom , lebo si prácu prenášam domov, nie v rukách ani v aktovke , ako niektorý ale na tom najhoršom mieste, v hlave. Presne tam sa mi znova a znova tvoria myšlienky o práci, ktorú som vykonal, či sa nedalo reagovať inak ako som reagoval, alebo či som nemohol spraviť pre pacienta viac ako som mohol, ale tomu to môže byť aj tak jedno keď je dva metre pod zemou. Minule som v špitáli videl záznam, ja to nazývam kniha smrti, kde ľudia ktorý zomreli , sú iba písmom na papieri, lebo celé strany na sebe sú ním zapísané. Iste každý z nich mal svoj osud, svoj príbeh, ktorý mi a možno ani jeho príbuzný sa ho nikdy nedozvieme. Poznám z nemocnice nespočetne príbehov. Sú to príbehy ľudí, čo pre nás niečo vybudovali, vytvárali našu prítomnosť. Pri týchto pacientoch som sa naučil, že bez zdravej duše nemôže byť ani zdravé telo. Ak sa nelieči duša nelieči sa ani telo.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
