Kráčam a dýcham

Dýcham vlhký vzduch a kráčam.
Kráčam po mäkkej tráve a opadanom lístí.
Lístí, ktoré spolu s odfúknutými vencami lemuje chodník.
Chodník medzi náhrobnými kameňmi.
Náhrobnými kameňmi a množstvom krížov.
Krížov odlišných od tých o ktorých premýšľam.
Premýšľam, či ich má každý.
Každý si myslí, že ten jeho je najťažší.
Najťažší zo všetkých.
Všetkých o ktorých vie.
Vie len o tom svojom.
Svojom a výnimočne o niekoľkých iných.
O niekoľkých iných viem aj ja.
Ja si však nemyslím nič.
Nič si myslieť nemôžem.
Nemôžem sa sťažovať.
Sťažovať sa, že by som nejaký vôbec mal.
Mal som asi šťastie.
Šťastie je úžasné.
Úžasné ako tie sviečky krásne svietia.
Svietia pre tých, ktorí tu tak bezstarostne ležia.
Ležia a ja okolo nich kráčam.
Kráčam a dýcham.

 Báseň

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu