bližší mi je než ten v zrkadle.
Rečie krehké svedectvo,
o osude, ktorý si ma nájde
hoc by mal roky čakať
medzi kŕdľom múch v popolnici,
kým ja budem sedieť vo svojom zámku
zo vzduchu.
„Nič ti tu nepatrí!“
cítim zo smradľavého dychu
na krku. Viem.
Ani len sám svoj nie som.
Patrím…
Šepcem jej o nočných morách,
napriek tomu, že vždy viac ako snov,
bál som sa ľudí. Viac ako tmy, temnoty.
Najviac však svet(l)a.
No nie toho na konci tunela.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár