Bol som chlap, odvážny, slobodný a mal som dlhé vlasy. Moja žena sa so mnou zoznámila a nie naopak. Manželka za mnou úplne šalela. Bolo jedno kam som išiel, ona tam už bola. Je tomu už 12 rokov. Vtedy som bol zarytý motorkár, obliekal som si čierne tričká, roztrhane rifle a motorkárske čižmy, a mal som dlhé vlasy. Samozrejme mal som oblečenie aj na výnimočné udalosti. Vtedy som si obliekol čierne tričko, roztrhane rifle a biele tenisky. Domáce práce boli len problémy, ktoré som obchádzal kým sa dalo. Ale mal som rád seba aj život. Takto sa so mnou aj zoznámila. "Ty si môj idol. Si taký mužný, taký divoký a slobodný." Onedlho sa skončila moja sloboda, lebo sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Prečo aj nie, bol som chlapsky odvážny, skoro slobodný a mal som dlhé vlasy... aspoň do svadby. Krátko pred svadbou počujem, ako vraví: "Aspoň k holičovi by si mohol ísť, predsa len prídu aj moji rodičia na svadbu.". Po hodinách -nie dňoch a nekonečných slzách som súhlasil a nechal som sa ostrihať na krátko, predsa len som ju miloval, no a čo, bol som mužný, odvážny, skoro slobodný a prerástlo mi to cez hlavu. Bol som taký milý. "Láska, milujem ta takého, aký si" sepkala mi. Život bol v poriadku, až na to, že mi hlava trochu mrzla. Prišli týždne kľudného spolužitia, kým sa manželka predo mnou neobjavila s veľkou taškou pod pazuchou. Priniesla košeľu, pletený pulóver (už len pri začutí tohto slova mi beha mraz po chrbte) a nove nohavice a povedala: "Prosím ťa, vyskúšaj si tieto veci." Po dňoch, týždňoch, nie mesiacoch a nekonečnom množstve papierových vreckoviek som bol zlomený a obliekol som si košeľu, pletenú vec a nohavice. Potom prišli čierne topánky, sako, kravata a módny kabát. Ale ja som bol mužný, odvážny, smrteľné pekný a prerástlo mi to cez hlavu. Potom prišiel najväčší boj. Boj o motorku. V skutočnosti netrval dlho, pretože v čiernom obleku, ktorý vždy štípe a pichá, sa veľmi bojovať nedá. A aj topánky mi tlačili nohu. Ale nevadí, bol som mužný, občan, skoro slobodný a šoféroval som kombi a prerástlo mi to cez hlavu. Po rokoch prišli ďalšie boje, ktoré som v mori slz prehral. Všetky. Umýval som riad, žehlil som, chodil som nakupovať, hity som sa učil naspamäť, pil som červene víno a v nedeľu som chodil na prechádzky. No a čo -pomyslel som si, som pod papuľou, väzeň, bolo mi na hovno a prerástlo mi to cez hlavu. Jedného krásneho dna sa manželka postavila predo mňa so zbalenými kuframi a povedala: "Odchádzam." Celkom ohúrený som sa spýtal "Prečo?". Ona na to: "Už ta nemilujem, pretože si sa veľmi zmenil. Už nie si ten muž, ktorého som kedysi spoznala." Prednedávnom som ju stretol. Jej "novy" chlap je dlhovlasý motorkár v roztrhaných rifliach, s tetovaniami, sa na mňa ľútostivo pozrel. Myslím, že mu pošlem čiapku.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
nikky1991
18. 1.januára 2008 21:45
No tak to sa dá hovoriť aj o chlapoch...veď povedzme si to takto v každom "plemene" sa nájdu výnimky ...a napr. niektorí muži týrajú svoje manželky a deti,a čo ja viem čo všetko možné....nemožno všetkých hádzať do jedného vreca...jaaj aký inteligentný komentár
2
Môže byť hlúpy ten, koho takým označia, ale ten čo ho označil je minimálne dvakrát hlúpejší. Ale O:- )
4
To som uz niekde cital. A musim povedat, ze ten chlapik z toho pribehu je totalny idiot. Mozno vacsi ako ta jeho zenska. Takto so sebou nechat manipulovat. IDIOT!!
5
Myslím, že je to totálna blbosť. Ten chlap si za to všetko môže sám. Mal by si sa zamyslieť, kto je tu za hlupáka. Ten, čo sa nechá komandovať a zabudne, kým vlastne bol, alebo tá, čo pochopila, že chlap, ktorý nedokáže samostatne myslieť a dupnúť si, keď s niečím nesúhlasí, nestojí za nič a zdrhla za svojim šťastím? Keby si si fakt uvedomil pravdu o ženskom myslení, len ťažko by si si mohol pripiť na ich hlúposť.
7
ty kokso, tak toto akoze fakt nemalo chybu... chudak... neviem, ja si skor myslim, ze na vine je ta baba, lebo porobit taketo blbosti a potom prist na to, ze aj tak miluje dlhovlaseho motorkara !!??!! joooj... neprijemne... fakt...
Napíš svoj komentár