1.
"Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále čosi vysvetľovať,"
Poznáme dospelých. Dávajú hodnotu platidlám a berú hodnotu človeku. Povyšujú prácu a ponižujú snahu. Priateľstvo pre nich znamená súhrn niekoľkých spoločenských pravidiel a zásad, ktoré ak dodržia, stávajú sa úspešnými vlastníkmi všetkých benefitov, ktoré sú s priateľstvom spojené. Tu však hovorím o istých špeciálnych dospelých. Nehovorím o dospelosti spojenej s odžitými osemnástimi rokmi života. Nie o ďalšej odfajknutej položke v našom To-do liste. Ale o monotónnosti a otupenosti, s akou ľudia vedia zaobchádzať so životom, a o horkosti, ktorou vedia ovplyvniť životy druhých ľudí. Proste takí ľudia, s ktorými sa aj niekedy nerada rozprávam, lebo neviem, aké vtipy či myšlienky pochopia, a nad akými len pokrčia ramenami, alebo mi daju nejakú tú nálepku. Samozrejme, že jedna vyslovená myšlienka je tak akurát na vytvorenie si záveru o človeku. Achjo. Rozhovor s takými ľuďmi je ako šľapanie po mínovom poli. Nikdy nevieš, kedy ta mína buchne a ty budeš odsúdený na nepochopenie. A nemám rada, keď neviem, či mám tykať alebo vykať dospelákom, lebo každý dospelý nie je dospelý.
A až sa raz stanem takou "dospelou", uvaľte mi panvicou po hlave
Ja sa vám slušne poďakujem a pôjdem si po kakauko a veľrybu.
Myslím, že dospeláci majú v našom živote dve hlavné úlohy. Závisí od nášho postoja. Buď sú príkladom, ktorý nasledujeme, alebo príkladom, od ktorého sa chceme za každú cenu líšiť. V chronologickom poradí to, myslím, ide práve naopak.
Mám rada aj takých ľudí, aj keď tak možno nepôsobím, ale je super, keď stretnete taký kontrast. Bývajú silní realisti s vlastnými názormi na politickú sféru Slovenska, dudrajú nad daňami, nad novinami, nad tým, že dnes je všetko také drahé. Že benzín zase stojí o tri centy viac a že im sused kradne novinky z Kauflandu.
Priznávam, vedia motivovať, no vedia aj odradiť. "Dospelí mi poradili, aby som prestal kresliť otvorené a zatvorené veľhady a aby som sa radšej zaujímal o zemepis, dejepis, počty a gramatiku. Tak som sa vo veku šiestich rokov vzdal mojej maliarskej kariéry."
Podľa môjho názoru ľudia potrebujú predovšetkým motiváciu. To, či v tom chcú a budú pokračovať, by si mali zvoliť sami na základe vlastnej skúsenosti, a nie skúsenosti či názoru iných ľudí.
Čo nás bude hnať v pred, keď budeme sami proti všetkým?
...
2.
"Je to otázka disciplíny," povedal mi neskôr malý princ. "Keď dám ráno do poriadku seba, treba starostlivo upratať aj planétu. Musím sa prinútiť pravidelne vytrhávať baobaby hneď ako sa dajú rozoznať od šípov, na ktoré sa veľmi podobajú, keď sú ešte malé. Je to veľmi nudná, no veľmi ľahká robota."
Vtedy som to tak nevnímala, ale dnes si uvedomujem krásu maličkosti planétky, na ktorej Malý princ žije. Čo vlastne potrebuje? Len pár svojich vecí. Tie, ktoré dávajú jeho životu zmysel a smer.
Z rovnakých hodnôt si skladáme každý svoju vlastnú planétku ako také puzzle (neviem, kto vymyslel slovo "pucle"). Pestujeme priateľstvá, živíme sny a staráme sa, aby tieto veci boli v rovnováhe.
Tiež musíme preukázať istú starostlivosť voči našej planétke. Veď je jediná, ktorú máme, a je iba naša. Len by sme si možno mali dávať veľký pozor pri rozpoznávaní baobabu a ruží
Veľa ľudí si však mýli svoju planétku s vesmírom. Ťažko sa mu rozlišujú jeho hodnoty od hodnôt, ktoré za dôležité považuje zvyšok vesmíru. Ale nebojte sa, máme celý život na to, aby sme prišli na to, kde končí naša planétka, a kde začína nekonečné soucno vesmíru.
_
3.
"-Potrebujem ovečku.
Tak som nakreslil. Pozorne si ju prezrel, potom povedal:
-Nie! Táto je už veľmi chorá. Urob mi druhú.
Nakreslil som. Môj priateľ sa milo, zhovievavo usmial.
-Ale veď vidíš, to nie je ovečka, to je baran. Má rohy...
Nuž som kresbu opäť prerábal, no odmietol ju ako predošlé:
-Táto je veľmi stará. Chcem takú ovečku, čo bude dlho žiť.
Už som strácal trpezlivosť, pretože som sa ponáhľal, aby som sa mohol pustiť do odmontovania motora, tak som iba načarbal krabičku s otvormi.
-To je debnička, vnútri je ovečka, akú chceš.
-Je celkom taká, akú som chcel! Myslíš, že táto ovečka bude potrebovať veľa trávy?
-Prečo?
-Pretože u mňa je všetko maličké..."
Podľa mňa je v dnešnej dobe veľmi dôležité zachovať si pevný postoj a veselosť v tvári. A spokojnosť, tá je najdoležitejšia, a povedala by som že aj najviac relatívnejšia v našom živote. Tu by som sa odvolala na poloplný a poloprázdny pohár. Keďže sa na nás z každej strany hádžu zlé správy, je ťažké byť stále veselým. Ale dá sa to. Je to všetko otázkou psychiky.
Asi by mal byť taký jeden Malý princ zahrnutý v každom štartovnom balíčku do života.
On totiž nie je len postavičkou z rozprávky. Myslím, že poviem za všetkých super ľudí, ktorí aspoň trošku chápu, o čom sa tu snažím písať, že malý princ je tým, kým by sa mal každý snažiť byť. Aspoň z časti. Aspoň trošičku. Aspoň pre niekoho. Nie je to iba malý chlapček so zlatými vláskami, je to spôsob pozerania sa na svet cez najfarebnejšie okuliare na svete, a tiež šanca nasadiť druhým ľuďom tieto okuliare, čim im vyčaríme úsmev na tvári.
Každý z nás by mal byť Malým princom aspoň pre niekoho
Je to veľmi jednoduché. "Dívej se za to, co vidíš", a teda nehľaď na mraky, ktoré prinesú dážď, ale čakaj na slnko, ktoré je za nimi a ktoré dážď vysuší.
Vnímaj súvislosti.
Netrvaj na ovečke. Ovečku ti nikto nikdy nenakreslí takú, akú si ju predstavuješ ty, lebo tvoja myseľ je nenahraditeľná a jedinečná. Ale pozri sa za steny krabičky. A nachádzaj pravý zmysel vecí. Neutekaj od problémov, lebo tým sa len budeš viac a viac vzďaľovať od riešenia. Nahliadni za problém. Uvidíš riešenie, minimálne nejaké čiastočné. Ale aj tá malá čiastočka môže byť dôvodom k radosti.
Je to ako keď dostanem jednotku z matematiky. Je to len jedna známka z celého množstva známok za rok štúdia, no pre mňa má nenahraditeľnú cenu. Cenu vzťahu snaha-úspech.
A tak by sme sa mali snažiť aj my byť pre druhých tými, ktorí im ukážu ich vlastné úspechy, keď už sami nevládzu pozerať sa za veci. Aby sa nikdy nestalo, že uvidia iba obyč krabičku namiesto príbytku ovečky, alebo nebodaj klobúk namiesto veľhada tráviaceho slona. Mali by sme byť tou brzdou, ktorá spomalí zadychčaného človeka, ktorý sa príliš zameral na cieľ cesty, a nie na smer, a ktorá mu ukáže, po akej krásnej krajine sa prechádza. Utrie mu pot z tváre, dá sa mu napiť, ponúkne koláčiky, a spoločne prejdú pár kilometrov.
Rada sa prechádzam veľa a dlho.
Každý potrebuje niekoho, kto ho povzbudí, kto mu povie, že za dneškom je krajší prísľub zajtrajška, a že sa musí prebojovať krovinami, aby sa dostal na čistú, zelenú pláň. A že na to všetko nie je sám, lebo má svojho verného malého princa.
Toľko o dôležitosti malého princa v našom živote.
Myslím, že som sa ani nedostala k podstate veci, o ktorej som chcela písať, ale taký je život. Také sú konverzácie. Začnete o niečom a skončíte pri niečom úplne inom. Ale aj to niečo úplne iné vás obohatí.
Prajem všetkým, aby boli najspokojnejšími so svojimi planétkami a aby boli tými najlepšími malými princami pre priateľov a ľudí, ktorí budú takého to človiečika v živote potrebovať.
Neprehliadajme príležitosti, nepodceňujme maličkosti
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
@zelinka
ďakujém
hej no, pre moje superko názory na život si niekedy nerozumiem s realistami
ešteže mám dostatočne veľa malých princov pri sebe
A Knižečku odporúčam prečítať všetkým, asi nie zo srandy ju preložili do XY jazykov
ďakujém
hej no, pre moje superko názory na život si niekedy nerozumiem s realistami
ešteže mám dostatočne veľa malých princov pri sebe
A Knižečku odporúčam prečítať všetkým, asi nie zo srandy ju preložili do XY jazykov
3
Veľmo pekne napísané,veľmo dobré názory, Exupéry by sa potešil, že tomu ľudia rozumejú ( teda aspoň niektorí )
Ach, a ešte veľmo pekná webka
Ach, a ešte veľmo pekná webka
4
Mánička moja ... vieš čo ti poviem? Si úžasná osoba a aj môj malý princ! Veď ty vieš
5
Pekne si to zhrnula
"A tak by sme sa mali snažiť aj my byť pre druhých tými, ktorí im ukážu ich vlastné úspechy, keď už sami nevládzu pozerať sa za veci. Aby sa nikdy nestalo, že uvidia iba obyč krabičku namiesto príbytku ovečky, alebo nebodaj klobúk namiesto veľhada tráviaceho slona. Mali by sme byť tou brzdou, ktorá spomalí zadychčaného človeka, ktorý sa príliš zameral na cieľ cesty, a nie na smer, a ktorá mu ukáže, po akej krásnej krajine sa prechádza. Utrie mu pot z tváre, dá sa mu napiť, ponúkne koláčiky, a spoločne prejdú pár kilometrov."
"A tak by sme sa mali snažiť aj my byť pre druhých tými, ktorí im ukážu ich vlastné úspechy, keď už sami nevládzu pozerať sa za veci. Aby sa nikdy nestalo, že uvidia iba obyč krabičku namiesto príbytku ovečky, alebo nebodaj klobúk namiesto veľhada tráviaceho slona. Mali by sme byť tou brzdou, ktorá spomalí zadychčaného človeka, ktorý sa príliš zameral na cieľ cesty, a nie na smer, a ktorá mu ukáže, po akej krásnej krajine sa prechádza. Utrie mu pot z tváre, dá sa mu napiť, ponúkne koláčiky, a spoločne prejdú pár kilometrov."
7
ty si take dobre, inteligentne, nezne dievca preco vas nie je viac? kazdy tvoj blog je tak vyspelo napisany, a tu si mala len 17! o5 ta musim pochvalit za krasne myslienky - miestami sice tentoraz trochu urozpravane, ale aj tak mi pohladili dusu
8
Pane, zmiluj sa @antifunebracka to už bolo dávno, že? Chcela by som mať zase čas na blogy, už nech je po maturach
Napíš svoj komentár
ach, Majka, ty tak úžasne píšeš a sa mi páčia tvoje správne názory na život len tak ďalej
a je to pravda, aj my sme to mali čítať asi pred rokom ako povinné čítanie, ale myslím, že nikto to správne nepochopil (aj keď sa hovorí, že to každým prečítaním človek pochopí inak) a sme mali z toho aj písomky a všetci sme mali katastrofálne známky