Kľúč

Vo vrecku mám maličký kľúčik. Nikomu ho neukazujem. Nie zo strachu, že mi ho niekto ukradne - ved nie je zlatý ani strieborný - ale preto, že je v mojej ruke neviditeľný. Je ľahší ako brezový lístok, čo odveje vietor, ľahší ako pierko v zobáčiku orieška, ľahší ako dym, čo stúpa z horiacej slamy.
Je to moje najväčšie bohatstvo.
Otvára všetky zámky a v kratučkej chvíli urobí zo mňa boháča nad boháčov.
,,Chceš, " pýta sa ma, ,, večerať u kráľa? Tu je koč, lokaji, parádne šaty a vzácne šperky..."
S kľúčikom cestujem rýchlejšie ako svetlo, a tak som už bola na severnom póle, v Indií, v Kongu i v Amerike, a pritom som sa nepohla zo stoličky. Vďaka nemu som zbierala kvety na vesmírnych lúkach, hrala som sa s rybami, krútila v kole s vtáčikmi a spievala v horách s pastiermi. A s ním som vstúpila aj do Kráľovstva kvetov.
Aj vy máte taký kľúčik. Nevravte, že nie. Len dobre poprevracajte svoje vrecká. Aha, a je tu! Vidím, ako sa vám ligoce v prstoch. Pomaly, pomaločky sa spolu vyberieme na cestu. Tichučko, aby nás nikto nepočul, lebo sú ľudia. ktorí si myslia, že na svete je len to, čoho sa môžeme dotknúť a čo možno predať... Pomaly ... Tento maličký kľúčik vám otvorí dvere nie len do Kráľovstva kvetov, ale aj do mnohých iných kráľovstiev. A neskôr, keď vyrastiete a stane sa vám, že budete smutní alebo unavení, alebo sa vám niekto vysmeje, alebo vás oklame či zraní, spomeňte si na kľúčik. Hľadajte ho sami v sebe. Vždy vám otvorí dvere do tej najkrajšej ríše: do ríše snov, do ríše srdca.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu