Trhám stránky minulosti
z knihy môjho života.
Teraz, keď som plná zlosti,
akoby to bola len minúta.

Obzerám sa dozadu
a vysmievam sa svojim skutkom,
je to ten smiech hnevu,
čo hraničí so smútkom.

Za závesom smútku, nachádza sa slnko,
spoza toho závesu, počuť jemný žblnkot.
Tečie tade rieka, čo všetko zlé zaženie,
je to voda čistá, čo utopí trápenie.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár