Jeden PRÁÁÁSK! až na kožu...teda..na silónky...

Sedím si v robote a práve sa mi roztrhli gate. Z vnútornej strany stehna na pravej nohe. Akurát, keď mi tu platili zákazníci. Otec s dcérou sa rozhodli, že idú na Podmorskú odyseu. Pán mi podáva peniaze a v tom PRÁSK! Už asi týždeň sa pripravujem, že si pôjdem kúpiť nové galotky (niežeby som iné nemala, ale tieto sú naj a chcela som také isté), bo vedela som, že sa toto stane! Viete, som taká ´pevná´ žena až tak, že sa mi o seba šúchajú stehniská a potom sa mi takéto veci dejú a vždy zrovna v najnevhodnejšej chvíli Teraz uvažujem či zatvorím kino a pôjdem si kúpiť druhé...?...aj tak som potrebovala behnúť do obchodov. Takže dopíšem tento blog a odbehnem si (práve teraz, keď toto čítaš, sa nachádzam v Tally Weijl...ak to nečítaš moc neskoro ).




***




Pár dní dozadu som cestou domov z práce uvažovala nad tým, že napíšem blog o tom, aké je úžasné mať na zimnej bunde vrecká! A tak tento blog chcem venovať všetkým vreckatým bundám. Ste super bundy!

Ide o to, že cca pred rokom (proste minulú zimu) som si kúpila bundu s fake vreckami a bola síce pekná, no nepraktická. Často sa mi stávalo, že som si zabudla rukavice a nemala som si ani kam ruky schovať a tak mi mrzli. Alebo som musela nosiť mobil v ritnom vačku na gatiach odkiaľ dosť nebezpečne trčal. Začiatkom tejto zimy som ale videla na zastávke dievča s rovnakou bundou, ako mám ja a mala ruky vo vreckách!!! Takže som prišla na to, že tie vrecká sú len zašité. (Áno, hlúpätko som.) Tak som si teda tie vrecká rozpárala a odvtedy je môj život krásny Vo vreckách ma vždy čakajú rukavičky, ktoré keď mi nestačia, tak ich spolu s rukami do tých vreciek ukryjem. Mobil mám vždy bezpečne po ruke a nemusím sa báť, že mi vypadne (pokiaľ teda nerobím stojku na hlave. Ale keďže stojku neviem, tak sa nemusím ničoho obávať ). Dokonca aj kartička na autobus si našla svoje miesto v jednom z tých vreciek (konkrétne v ľavom). Bežní ľudia si vrecká na bunde nevážia, lebo nevedia, aké to je - nemať ich! No ja som za ne nesmierne vďačná




Keď už som spomenula autobusovú kartičku... 30.12. za mnou opäť pricestovala @mobscene69 (ďalej len ako Bia). Zo stanice sme šli busom a samozrejme, som jej brala lístok.

Priložila som kartičku, aby som odpípla za seba a dodám:

„Ešte jeden celý poprosím.“

Autobusár: „Celý?“

„Tak kľudne aj polovičný môžete dať “

A dal! Milý ujo, ešte nám aj nahlas pustil rádio ^_^ Asi už bol (pred)silvestrovsky naladený.




Prejdime teda k Silvestru. Musím povedať, že tento Silvo bol najlepší, aký som zatiaľ zažila! Neviem či je to tým, že predminulý som preležala so zimnicou a minulý som šla unavená spať zároveň s mojou dcérou, ktorá chodí spávať o siedmej a tak som dva roky nevidela ani žiadny ohňostroj (čo ma nejak extra netrápi). Ale i tak si nespomínam ani z predošlých rokov na lepší Silvester, než ten, čo bol teraz. 

Zostava:  

(V popredí najväčšia party levica so selfie tyčkou Za mnou to plešaté - bratranec, vedľa neho moja ségra Igru, trčí tam aj kúsok ruky jej kamošky, vedľa ktorej sedí moja teta. Úplne vzadu je moja mamo, ďalej sesternica a Bia. Po polnoci sa pridal aj môj brácho.)

Ani nebudem písať, kto ako dopadol (vlastne všetci sme boli úplne v pohode...okrem Igru a bratranca ). Ale zábava bola skvelá! Tak som sa vytancovala, že som dobehla všetko to cvičenie, ktoré som medzi sviatkami zanedbala Dokonca aj svalovicu som mala na druhý deň! A bola by som tancovala oveľa viac, keby zrazu ségrinej kamoške neprepne od opitosti. Zaumienila si, že všetky pesničky sú otrasné a stále ich prepínala. No a čo, že sa všetkým ostatným páčia a chcú na ne tancovať?! Jej sa nepáčili!







Včera mi doviezli moju malú Bíb, tak sme ešte dodatočne rozbaľovali darčeky od Ježiška a potom sme oslávili jej piate narodeniny. To bolo radosti

K tomuto sa vyjadrila: "Idem na rande!"

Už sa s vami lúčim (viem, dnes to je bieda ), bo si potrebujem ísť kúpiť tie rifle

 Majte krásny dník a ešte krajší celý rok!  

 Skutočný príbeh

8 2 0 0 2

Komentuj

4 komenty k blogu