Mayben: Môj zimný remix (istú dobu som chcela byť dnb DJ-ka, volala by som sa Massacra. Ale tento blog nie je o tom).

Začnem tým, že 22.12. za mnou pricestovala z Komárna moja blízka priateľka (@mobscene 69 ), ktorá sa len nedávno vrátila z Anglicka. Čo znamená, že tie letenky do Londýna, ktoré mám na január prepadnú Ale to nevadí, aj tak ma tam najviac zaujímala ona. (...a múzeá )

Bol už podvečer, keď sme šli s Biankami (moja dcéra i @mobscene ) na prízemie (kde bývala starká), za mojou sestrou Igru, ktorá sa tam chystala piecť syrové slimáky. Púšťala si hlasno hudbu a prevažne hrala Sia. Siu moc nemusím, hoc uznávam, má silný hlas a spievať rozhodne vie, ale nesedí mi jej štýl. Len pár pesničiek od nej sa mi páči. A tak som stále frflala, nech už pustí aj niečo iné.

Veľká Bianka bola s mojou sestrou v kuchynke a ja som išla s malou Biankou vedľa do obývačky, kde žiaril stromček (jeden z troch! všade sa vystatujem, že máme až tri vianočné stromčeky, lebo mám z toho obrovskú radosť ). V tej izbe bola čarovná atmosféra. Zrazu opäť začala spievať Sia a ja som vzala to moje mláďatko na ruky a tancovala som s ňou, točili sme sa, ona sa smiala, do toho tá hudba a v tom hlase tak silná emócia. Privinula som si malú k sebe, pošepkala som jej, že ju veľmi ľúbim a dala som jej pusu na líčko. Vtom som začala plakať a malá sa ma len nechápavo pýta: „Mami a prečo plačeš?“ ... „Od šťastia zlatíčko.“ Ľudia, to bol TAK NESKUTOČNE SILNÝ MOMENT!!! Zakaždým, keď si na to spomeniem, tak sa mi tisnú slzy do očí. Pieseň skončila, my sme dotancovali a ja som prišla urevaná za babami do kuchyne. „Už viem, prečo nemám rada Siu.“ zamrmlala som, utierajúc si slzy z tváre.

Na druhý deň som šla „odkopnúť“ veľkú Bianku na stanicu, no predtým sme sa zastavili v Poštovej banke (áno, fakt mám účet v Poštovej banke ) po moju novú kartu, ktorú som si vyžiadala, nakoľko moja stará nemala CVC kód (viete to trojčíslie vzadu) a začalo mi to robiť problémy. Cestou tam sme sa dohadovali, že by sme mohli ísť niekedy v máji na pár dní do Ríma na výlet. Zaumienila som si, že chcem video, ako stojím pred Koloseom a spievam: „Koloseuuuum, pýýýcha a páááád!“ Tak som si to začala už na ulici nacvičovať. Mám pocit, že sa Bia za mňa hanbila A pritom ja tak penke spievam!

Na stanici mi pred odchodom podarovala svoj šál, po ktorom som tak túžila, odkedy som za ňou bola v Inglišsku ááách, romantika :3

Malú Bibku mi odvliekli do Topoľčianok. Tento rok vyšli Vianoce a Silvester na nich a vráti sa až na Nový rok, čiže na svoje narodeniny. Doteraz som s tým bola vysporiadaná, že si to striedame na sviatky každý rok, ale teraz nastal akýsi zlom a najradšej by som ju tu bola mala na tie Vianoce..furt! Ale bolo by to nefér. Tak som sa s tým musela zmieriť. Chýbala!

No Vianoce dopadli super. Neporovnateľné s tými minuloročnými, ktoré boli tie najotrasnejšie, aké som zažila. Nenašla som síce pod stromčekom Čibi (moja ratlíčka, ktorú nemám), ale i tak som musela byť asi najlepšia na svete, keď som toľko pekností podostávala A bolo nám spolu krásne, zabavili sme sa..sestra s každým tancovala na túto pesničku:

Takže sme to počúvali asi 5-6x po sebe a zhodli sme sa, že odteraz si ju budeme púšťať každé Vianoce! ^_^

Všetky tieto (pred)vianočné dni boli veľmi pekné. Lenže, nič netrvá večne a hneď na Prvý sviatok vianočný ma pohltilo povianočné smutno...ale to až večer, keď sa mi nechcelo spať.

Najprv som bola so ségrou na pohotovosti, lebo mala porezaný prst už dva dni a odrazu jej napuchla celá ruka. Prvý stupeň infekcie. Potom som šla k sesternici zaniesť jej drobčekovi darček. Ľudkovia, to je tak prekrásne dieťa A také má brutálne mihalnice! Nechápem, načo sú chlapcovi také mihalnice?! Vždy sa nad tým musím pozastavovať..To tá závisť

Večer sme so ségrou a jej ex-frajerkou pozerali Dračiu nevestu a prišla som na to, že by som chcela mať za frajera draka. Dám si asi inzerát, kde na konci uvediem: „Ak nie si drak, tak sa ani neozývaj!“ Len by som to asi mala upresniť, že čínske znamenia sa na to nevzťahujú.

Po filme som sa pobrala ´hore´ ..všetci už boli pozaliezaní, každý pred telkou a ja sama v kuchyni...v plači. Doľahlo na mňa všetko. Za všetkým a všetkými mi bolo tak smutno. Trápilo ma, že ani nemám ísť s kým von, bo všetci sú aj tak ďaleko a každý je s rodinou. Viete, ja som stále doma a málokedy mám možnosť niekam vypadnúť, teraz som tú možnosť mala a hnevalo ma, že ostala nevyužitá.

S mojou najlepšou kamarátkou Verončou máme takú tradíciu, že každý rok si na Vianoce po večeri ideme naproti, stretneme sa na polceste a vymeníme si darčeky. Takto to robíme už niekoľko veľa rokov. Tento rok však nie. Viem, že je to asi malichernosť, ale mňa to strašne zamrzelo.

Našťastie sa všetko vysvetlilo. Včera za mnou bola a ja som mala zrazu jasnejší deň. Vlastne večer.

Asi netreba hneď zúfať a opúšťať sa, ako to mám vo zvyku Nerobte to ani vy!

A dnes už som zas v realite. Kvasím v robote, píšem blog, ktorý čítaš (ak si sa teda, milý človek, dočítal až sem ) a ktorý je zas o všetkom a o ničom. Dobre mi padne sa tu vykecať, to snáď chápete.

Celkom mi je spavo. Akosi som si za tých 5 dní voľna zvykla, že môžem byť hore dlho a spať koľko potrebujem. Takže dnešné ráno bola pre mňa facka. Ale ešte jeden takýto deň a potom ma zas čakajú 4 dni voľna. Za tie štyri dni chcem toho veľa stihnúť: stretnúť sa s jedným osobiakom, ktorého asi nemôžem menovať Ale dúfam, že sa vidíme! ... Ďalej - 30.12. príde opäť @mobscene 69 a ostane aj na Silvestra, takže po dvoch rokoch konečne neprespím Silva a budem sláviť príchod Nového roka! ^_^ A v posledný deň voľna sa vráti moje dieťatko, ktorému vychystáme oslavu narodenín (Moja dcéra miluje oslavy, lebo sú na nich torty )

Keďže ešte stále je pre mňa všetko také vianočné, tu vám dám moju najobľúbenejšiu vianočnú piesonku, ktorú dávam do statusov každé Vianoce: