Kráčala stále rovno.. Nohy oslabené príjemnou bolesťou ju niesli večerným mestom. Dnes bolo prekvapivo tiché a pokľudné. Padajúce vločky ju šteklili na tvári. Na okamih zastala, zodvihla hlavu k oblohe a usmievajúc sa zatvorila oči. Vychutnávala moment života. Takéto momenty si treba vychutnávať vždy. Či už vám na tvár padajú vločky alebo listy, alebo vám ju hladia slnečné lúče, vietor či dážď. Buďme vďační, že ich žijeme. Že žijeme. Blog 8 0 0 0 2 Komentuj