aké bolo aj to dnešné.
Keď otvorím okienko nad posteľou a spolu s malou si podeň ľahneme tak,
aby sme videli na nebo a prikryjeme sa.
Sledujeme blúdiace oblaky na oblohe a počúvame spev vtákov.
Vždy som ich rada počúvala. To sa nezmenilo.
No moju dcéru to až tak nebaví - po chvíľke sa začne ´mrviť´, pozerať na mňa a ´chechtať´ sa.
Potom sa začne pokúšať napodobniť štebotanie tým jej tenkým detským hláskom,
na čom sa obe zasmejeme
a ja pomaly zatváram okno.
Vstávať!
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
1
hotaru
23. 10.októbra 2014 15:36
7
toto je tak mile. inak nemas s nou este nejake videa? ona je tak rozkosna
15
fakt to bolo velmi zlAte raz na tieto chvile bude nostalgicky spominat
Napíš svoj komentár