Láska, nechaj si všetky čísla. Aj symboly pomenovávajúce všetky vrcholy najodvážnejších kratochvíl abstraktných konštruktov.
Ja si nechám všetok ten zbytok, ktorý stojí medzi nimi. Moja myseľ sa zasekla niekde medzi dvoma číslami stojacimi tesne vedľa seba. Tam, kde už nič nie je.
Keď sa stane všetko, stretneme sa tam. Ďaleko za tým, čo nazýva sa nekonečnom.
V stave kompletného očistenia stane sa dotyk. Dotyk pre ktorý čas nie je. Tak isto ako my preň nie sme. Zatiaľ.
Na opačné strany vesmíru rozletia sa dve identické kvantá energií.
Splynieme z druhej strany.
Niekedy si želám, aby to bolo také, ako sa to javí vo sne.
Pokrivené steny plné symbolov, ktoré ešte dávajú zmysel a mestá vystavané z čisto ľudských tiel, ktoré sa hýbu. Kto chce, môže sa z budov uvoľniť a odletieť. Viem to, lebo sa na tie hýbajúce sochy dívam zo vzduchu. A zapálené vnútornosti môjho tela nie sú poprerastané nádormi. Dívam sa ako občas niektoré telá zažiaria a vzlietnu k oblohe. Sú ako héliové balóny. Nemôžu sa vrátiť späť.
A mesto vyzerá akoby bolo v plameňoch.
Zisťujem, že som viac tam, ako tu. A keď sa vrátim na toto miesto tu na rozdiel od tu, ktoré je tam, zisťujem, že aj keď som sama, si vo mne, akoby toto bola tá druhá strana. Sme jinom aj jangom akoby sa už stalo všetko. Avšak slová a myšlienky sú špinavé a krivé. Zrazu sú všetky analógie prikrátke.
Idea je prikrátka na to, čo je.
Konečne viem, čo znamená ten obraz. Obraz najkrehkejšej bielej rastliny na kontrastnom čiernom pozadí iminentného maelstromu. Obraz jediného pravého boha. Zabudla som jeho meno.
Letela som do diaľav medzi svetlá vo tme a keď som doletela, sadla som na okraj rieky.
Túžila som ponoriť sa od nej celá a nechať sa unášať prúdom až do konca vekov.
Vyzula som si topánky a ponorila som si chodidlá až po členky do ľadovej vody.
Svieža a mŕtva zároveň.
Necítila som prichádzať to, čo ma v nej malo očakávať.
Keď som ochutnala ako chutí prúd, vrátila som sa opäť do tmy medzi svetlami. A pokračovala som v lete...
Moja myseľ sa zasekla niekde medzi dvoma číslami stojacimi tesne vedľa seba. Tam, kde už nič nie je. Ďaleko za tým, čo nazýva sa nekonečnom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár