Posledne spojenectvo 2007. Kronika Melcoira 3. Kapitola: Amon Sul

Siky sa prerozdelili, dal som Bibovi zbohom pretoze on bol v oddieli Capitana Eruantalona. Ten chlapec sa mi celkom zapacil, bude skoda takych ako je on. Avsak v takychto dobach sa neoplati vytvarat novych priatelov, mozu po nich ostat len prazdne diery v srdci. Kapitan Rhudo rozdal rozkazy jasne, cely cas bol jeho hlas monotonny, vobec si nevsimal zuriaci boj za sebou. Taktika bola jasna a vytvorena tak aby boli straty co najmensie. Pomaly sme sa priblizili k rieke, stali sme nalavo od mosta a mali sme skvely vyhlad na Rhudaurske oddieli zatial co Arthedainska pechota k nam nikoho cez most nepustila. "NABIT!" ozval sa zo zadu znamy monotonny hlas. "NAMIERIT!" teraz nebol cas na zlutovanie. Bojovnici si nas stale nevsimli zatial co my sme na nich mali krasny pohlad z boku. "PAAAAL!" moj prvy sip opustil tetivu a spolu s dalsimi poslami smrti letek k linii. Uspesnost bola totalna a efekt zdrcujuci. Prave kridlo Rhudaurskych tazkoodencov padlo k zemi a niektory preleteli s sipom v hrudi cez zabradiel mostu priamo do nenavratnych utrob rieky. Az v tomto momente sme boli zpozorovany. Cierne sipy skriatkovskych lukov sa obratili nasim smerom. Ustupili sme o 3kroky do zadu a pred nami sa utvorila obrovska linia Arthedainskych pavez. Cez stiti som nic nevidel, bolo pocut len mohutny naraz do kovovych platni. Opat som zasunul sip a namieril na cloveka stojaceho odchrbta priamo predomnou,rovnako ako zvysok oddielu, tetivu som napol az po usi. "PECHOTA DOLE!" ozval sa mohutny hlas ludskeho generala. Stitonosi sa vrhli k zemi, tentokrat nebol cas mierit,okamih prekvapenia musel byt vyuzity naplno, vypustili sme rovno pred seba na druhu stranu rieky. To ich artileria neocakavala, padali na zem ako listi v jeseni. V radach nepriatela nastala obrovska demoralizacia, musime brat aj do uvahy ze oddieli Eruantalona napravo od mosta odviedla rovnako dobru robotu, ak nie lepsiu. Nasa praca tu skoncila, elfsky capitani zavelili ustup. Medzitym sa modrobiela masa pechoty valila cez most a valcovala skritakov a Rhudaurcov ako by ani neboli. Zdalo sa mi ze az prilis lahko, no bol som spokojny, pravdepodobne tato vojna skonci skor ako zacala, povedal som si. Ludske oddieli uz boli na druhom brehu a vrazdili jedneho po druhom, bol to masaker. Takmer rovnaky ako pred tymi rokmi, len tentokrat bola stastena na druhej strane.

Odrazu sa nam od chrbta ozval hromovy zvuk rohu. Bol ohlusujuci a prilis blizko, na kopci z ktoreho sme len pred chvilou sledovali boj odrazu stali siki Rhudauru. V tom momente som nechapal co sa deje a nastastie nieco vo mne zastavilo rozum a tak som nepremyslal nad tym ako pravdepodobne presli nestrazenou lavkou na druhu stranu pri usti rieky. Mali vsetko premyslene, boli krok pred nami. Ako som uz spoemnul, vtedy som nad tym nerozmyslal a reflexivne som vystrelil sip, priamo do siku. Nebol som jediny, viacero ich padlo, no nijak to s nimi neotriaslo. Rozbehli sa nasim smerom. Vsade vladol chaos umocneny pobehujucimi hobitmi. Stihol som vystrelit dalsi sip a potom uz som bezal dole k mostu. Zalozil som luk a pre istotu vybral mec. Rozmyslal som len nad tym ako prebehnem okolo ludi na druhu stranu mosta a tam uz budem v bezpeci, myslel som ze strany sa vlastne len vymenili. No seredne som sa mylil a panika ktora ma prepadla v momente kedy som si to uvedomil sa neda ani opisat. Na druhej strane mostu sa rovnez objavili hrozive rady nepriatela. Bol to novy nepriatel, sviezi a pripraveny bojovat. Angmar dorazil! Zastavil som a snazil som sa zorientovat. Bibo prebehol len kusocek odomna prenasledovany dvoma. nieco okolo mna zasvistalo a prvy padol a kamienkom v cele. Veru aj hobiti vedia byt skutocne uzitocny. Nezahalal som a druheho som skolil lahkym seknutim po nohach. Bibo zastavil a z elegantnej piruety zneskodnil najblizsich dvoch ktorych mal odrazu poruke. Kusok od nas akysi elf celil trom, boli dalej nez na dobehnutie, preto som zabodol mec rychlo do zeme a bleskovo tasil luk. No v momente kedy sip opustal tetivu bolo uz neskoro, elf padal k zemi, avsak jeho smrt bola tym sipom ktory vyletel v sekundu jeho smrti pomstena. Dalsich dvoch postretol podobny osud, hobiti nezahalali. Avsak ked som sa otocil naskytol sa mi pohlad opacny. Elfovia aj Hobiti padali jeden po druhom a odniekal zozadu zneli zufale truby veliace ustup. Opat som schoval luk a vytiahol mec zo zeme, rozbehol som sa smerom k trubam. V tom predomna predskocila vysoka osoba v ciernocervenom habite, mala na sebe tazke brnenie. Spolu so zdvihnutim meca som jej pozrel do oci, bola to zena. Zautocila na mna tazkym drtivym vypadom ktoremu som sa len ztazka vyhol, pri dalsej rane som uz tolko stastia nemal. Snazil som sa blokovat ale uder bol taky silny ze moj mec sa len zachvel a vypovedal sluzbu, co mi jasne oznamil obrovskou trhlinou veducou napriec od zastity az po hrot. Mec som vyhodil vysoko do vzduchu co na chvilu zamestnalo jej reflexy, bol to len okamih, no mne stacil na to aby som utekal. Cestou som zdvihol zo zeme akysi dlhy mec patriaci mrtvole ktora ho uz nebude potrebovat, zatial co mne by sa v pripade opakovania prave zazitej situacie mohol hodit. Nastastie sa tak uz nestalo, pribehol som k zvysku elfskeho oddielu, kupodivu nas bolo este dost aj ked poznaval som medzi nimi len Ettelewen, bola trochu od krvy no podla vsetkeho nie svojej a v ruke zvierala svoj obojrucak.

Vydali sme sa na ustup, inej cesty nebolo. Po kratkej chvili sme dorazili do Amon Sul. Bolo v nej uz niekolko Cardolancov a tak sme sa rozhodli k nim pridat. Mali sme len chvilu, Rhudaurcom nebude trvat dlho kym sa opat zoradia a najdu si nas tu. Cas sme venovali spevneniu braniska. Elfovia sa postavili na veze a oddieli bielych cakali v branisku. Presne ako sme predpokladali, nasli si nas! Netrvalo to dlho a v branisku sa rozputala bitka. Nastastie to bol maly priechod a zmestilo sa tam len zopar. Vzdy ked jeden padol, jeho miesto hned vyplnil niekto z druhej linie a takymto sposobom sa Amon Sul branil velmi dlho. Pochopitelne ani Lukostrelci na veziach nezahalali a kropili zadne rady nepriatelskych oddielov, oni na nas nedostrelili. Avsak po chvili dosla aj municia a tak sme len bezmyslienkovite sledovali boj v Branisku. Napriek tomu ze dalsie posili nepriatelovi neprisli pretoze pravdepodobne medzi Arthedainom a Angmarom sa odohral este zdrcujuci boj, neprisli ziadne ani nam a ich pocet bol od zaciatku niekolkonasobny. Pomaly padli aj ty najchrabrejsi sermiari z rodu ludi na Amon Sul a my sme boli odkazany sami na seba. Do braniska zacali vstupovat prvy elfovia s mecmi. Po padnuti par statocnych prisiel rad aj na mna, dostal som sa do prvej linie v branisku, bol som na meiste odkial sa nedalo ustupit a cakala ma ista smrt. Niekto zo zadu na mna skrikol menom, otocil som sa a v lete som schmatol kratky mec. Capitan Rhudo mi ho hodil, to by som nikdy necakal a mozno prave to ma naplnilo odrazu odvahou. Drzal som dva mece, kazdy v jednej ruke. Ten co oproti mne stal bol uz raneny, ustedril som mu teda rychlu ranu z milosti a ocakaval toho ktory nastupi na jeho miesto. Odrazu som neveril svojej smole, predomnou sa zjavila Ona. Ta obryna od mosta. V ruke stale drzala ten masivny obojrucak a zosiroka sa na mna zasklebila. Jej divoke vypady som zo zaciatku zdarne blokoval, kratky mec darovany elfskym kapitanom bol ovela pevnejsi a ani jeden z tych uderov mu nespravil ani najmensi skrabanec. Odrazu som pocitil svoju chvilu, kratkym mecom som nacrtol vypad no zaroven som smeroval utok s druhym mecom od druheho boku, to necakala a napriek tomu zareagovala velmi rychlo, skrabol som ju, snad ju to trocha vyviedlo z rovnovahy. Mozno by som ju vtedy aj dorazil, ale moja nepozornost bola mojou hlupostou. Elf po mojej lavej ruke dostal smrtelny uder a jeho vrah pokracoval na mna, necakajuc na toho kto mal jeho obet zastupit. Trochu sa mi podarilo jeho mec stocit tym svojim, no plnou silou som to dostal plochou stranou meca priamo do hlavy. Matne si pamatam este ako sa po lavej strane odrazu rozbehli vsetci na cele s Ettelewen dopredu. Zacali tlacit Rhudaurcov z braniska. Niekde zo zadnych lini nepriatela som zacul povedomy hlas "Hen ho, špicatoucháči sa márujú, tož chlapi podžme sa zabavic"

Potom uz som omdlel a viac si nepamatam...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu