Blaznivy den. Skoro rano ma prebudza prenikava hudba, oboznamujem sa s otcovou nespokojnostou, znova klesam v jeho ociach na uroven zaprasenej pivnice. Mam to na haku, spim dalej.

Dalsie zvonenie, preklinam mobil, dozvedam sa o prvom konflikte inej osoby s mojou osobou. Moj rozospaty mozog vyprodukuje prijatelne riesenie, nastava docasny pokoj.
Rychla sprcha, este rychlejsia kava, hrniec na sporaku, nevydarene spagety. Rozhorceny brat, hlucna hadka, rozbity tanier.
Rozpacito vtiskam veci do tasky, utekam na bus, nestiham.
Opat zvonenie, cert nikdy nespi, dozvedam sa o druhom konflikte inej osoby s mojou osobou. Zachovam chladnu hlavu, nastava kompromis.

Kniznica, obchod, konecne sedim, dalsia kava. Rozhovor s priatelkou mi vytvara usmev na perach, harmoniu v dusi. Smiech, dalsi pohar, dalsi smiech, karta a peniaze, nepriatel na obzore.

Dalsi pohar. Dvaja nepriatelia na obzore, znechutenie, zdviham sa, odchadzam rezignovane z bojoveho pola.

Hrbolata cesta domov, dalsie do pekiel volajuce zvonenie, treti konflikt, nesulad, tvrdohlavost, vyhrazky, agresia.
Stretam susedku, dve hodiny kecania na ulici. Konverzacie neviazne, naopak, je plynula zato vsak plytka.

Sta dazdovka klzem pomedzi huriavk, celoplosna panika, tabletky, zamok. Rychla vecera. Otec, nastava kolizia, odbavim to lenivym mavnutim ruky, zatvaram dvere...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár