Toto mi raz, keď som bol dieťa povedala mama. Odvtedy som mal strach v nich skutočne pátrať a odmietal som ich jesť. Čo ak je tam skutočne VŠETKO a nik nevie! Čo ak sú tam... celé svety... duše... ľudia?
Čo ak som tam ja? V každej fašírke, či velkej, či malej - všetko. Alebo aspoň takmer všetko?
Aká neúcta voči vesmíru by bola, také zázraky jesť? A možno neide o neúctu, kým človek o tom nevie. A ja som nechcel vedieť. Ale už ani jesť.
Až jedného dňa som sedel u šéfa na večeri. Nie je to typický šéf. Má malý bioobchod v strede tohoto mestečka. Na večeru boli sójové fašírky s nejakou indickou omáčkou...
Naľakal som sa. Toto som nemohol odmietnuť... ale ani zjesť! Na druhej strane ide o sóju, tak to nie sú tak celkom fašírky. "Nemáš rád sóju chlapče?" Povedal môj šéf. Chlapík asi v 50-ke s dredmi a bradou s vrkôčikmi a korálkami. Mal na sebe ľanové sako, bavlnenú rubášku, kopu indiánskych serepetičiek, bermudy a číny na nohách.
Taký človek budí dojem, že nič nie je nebezpečné, keď ti to ponúka. Ani fašírky. "Nie nie... dám si." odpovedal som a pomaly som si dal guličku do úst. Bolo to fajn.
Po chvíľke šéf šiel po niečo do kuchyne. Ja som si pozrel na brucho a niečo divné sa tam dialo. Čierna diera!
ČIERNA DIERA A VYKUKÁVALO Z NEJ NIEČO INÉ! Spýtal som sa: "Kto si?" A na to som počul len smiech rozliehajúci sa všade. Úplne všade. Z diery začala vychádzať žiara.
Kdesi som čítal, že singularita pohlcuje všetko, čo môže a to potom nemášancu uniknúť... Ale z môjho brucha... Z čiernej diery v mojom bruchu sa podarilo uniknúť všetkému! Prečo som jedol tu posratú fašírku?! Kto vie aké hrôzy od počiatku existencie vesmíru, táto kolosálna vesmírna metafora na "WINzip" pohltila?! Z brucha mi vyletel obrovský svietiaci kraken, pár kozmických lodí, jeden krížnik. Po šéfovej streche ostala len obloha... ale efekt gravitácie diery, teraz zameraný jedným smerom nenechal na seba čakať... a mesiac sa začal približovať a približovať... až napokon...
...biela...
...svetlo...
...dobrotivá tvár...
"S- som mŕtvy Bože?"
"Prepáč chlapče, nemal som ti kyselinku dať do tej fašírky bez varovania. Si v poriadku?"
"Čože?"
"No... jednu chvíľu som mal dojem, že si mal skutočne bad trip..."
A tak som zistil, že fašírky nie su až také nebezpečné, ako som si celý čas myslel. Rozhodne je LSD celkom haluz...
Nedáte si fašírku?
(Ďakujem za pozornosť)
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
3
ta, ja som tušila, ale prudko som dúfala, že budeš inovatívnejší
4
@grietusha
Stves ma grieth! Ok ked sa vratim z vonku urobim dalsiu vec, ktora sa s touto bude doplnat a uvidis!
(sice so mchcel pisat dalsie Orbis pictus, ale toto mi za to stoji )
Stves ma grieth! Ok ked sa vratim z vonku urobim dalsiu vec, ktora sa s touto bude doplnat a uvidis!
(sice so mchcel pisat dalsie Orbis pictus, ale toto mi za to stoji )
5
počkaj, aká budem sekera ešte len (A) urobím z teba dokonalého, po ktorom sa budú na ulici hádzať s prosbou o dve slová, ktoré im zmenia svet!
7
Aj mne by sa to viac páčilo bez toho konca...resp.s iným koncom.
Ale fajn.
Ale fajn.
8
Čo ak sú tam... celé svety... duše... ľudia?
toto ma dostalo ešte tá hudba... waw...
ale ten koniec sa mi k tomu nehodil nejako
toto ma dostalo ešte tá hudba... waw...
ale ten koniec sa mi k tomu nehodil nejako
Napíš svoj komentár
mal si sa vysrať na záver, by to bolo lepšie :/ neviem, ma to nejak.. hm. som už bola natešená, že jééj, nejaká Dahlovka sa z toho vykľuje a bude to mega super a ešte aj kozmické a ty si takto :/