Už to máme za sebou. Konečne. Vyhodila som ťa a ty si sa nebránil. Inak sme to ani nikdy neplánovali. Pamätám si tie debaty, povedali sme si, že budeme bojovať pokiaľ bude o čo. Povedali sme, že to skončíme iba keď neostane ani trocha lásky, rešpektu alebo aj sexuálneho apetítu. Smiali sme sa na tom. To sa nestane, hovorievala som ti. Paradoxne to posledné menované odišlo ako prvé. Rešpekt ocházal postupne a zrazu úplne. Láska? Klamala by som keby poviem, že už nič necítim. Ľúbila som ťa nenormálne, úplne, pravdivo, nekonečne a ešte ďalej. Láska k tebe nezmizne. To by nebola láska. Ostane vo mne niekde na špeciálnom mieste, ktoré otvorím iba vtedy keď si spomeniem na niečo, čo sme mali zažiť a už nezažijeme, keď otvorím dvere nášho (teraz môjho bytu), keď jem pizzu.
Prečo ti píšem teraz? Po dvoch mesiacoch? Lebo viem, že to tu chodíš čítať. Viem, že si to prečítaš.
Videl si ma. Pred dvoma dňami. Klasicky. Ty v aute, ja peši. Pozrel si na mňa a vedel si, že mám rande. Spoznal si to podľa toho čo som mala oblečené. Videla som to na tvojom pohľade. Áno, mala som rande. Nie prvé odkedy sme to skončili. Ak ťa to poteší, všetky boli strašné. Skoro pred každým som ťa niekde stretla. Keď som ťa videla tento krát, vedela som že aj toto bude des.
Viem, že aj ty si už mál pár epizód. Nič iné by som od teba nečakala. Nehnevám sa, nežiarlim. Naozaj nie.
Murko, prajem ti len a len to najlepšie. Splň si všetky sny o ktorých si mi hovoril. Cestuj, zarábaj a nebuď ovca Buď maximálne zdravý a šťastný. Nájdi si poriadnu robotu. Vieme obaja, že máš na viac. Usmievaj sa. To ti seklo. Pozdrav všetkých o ktorých vieš, že by som ich pozdraviť chcela.
Drž sa Murko
Mer....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár