Stratila som seba, túžbu vstávať zrána
Nechcela som cítiť, len uzavrieť svoj svet
Medzi mnou a ľuďmi zavrela sa brána
Zvädla som, ako smädný kvet.

Len tvrdá hudba zobúdzala
Ten kúsok vo mne živý
Temnota mi srdce vzala
Môj deň bol chmúrne sivý.

Temným svetlom prebudil si
Čo zaspalo tak hlboko
Také zvláštne, pochopil si
Neušla som ďaleko.

Pár pív, rozhovor a smiech
Vystrašené srdce tĺklo
Je snáď trocha šťastia hriech?
Na chvíľočku srdce zmĺklo.

Bála som sa, priznávam
Viac, než si vieš predstaviť
Iné hodnoty vyznávam
Láska ma nemôže zastaviť

Viem ako to s láskou býva
Sklamania, lži a prázdne slová
Bolesť sa do duše vrýva
Až sa človek sám do seba schová

Pri tebe však nemala som dôvody na boj
Držal si ma, spieval si mi, hľadel mi do očí
Tak ťa len prosím, teraz pri mne stoj
Keď sa mi pod nohami zase svet zatočí.

Také zvláštne bolo všetko, čo priviedlo nás k sebe
Také zvláštne boli dni, čo s tebou som trávila
Také zvláštne a čarovné je to, čo je v tebe
Zostala som, neutiekla, prečo som to spravila?

Brána sa otvára a ty do nej vstúpiš
Bláznivé a riskantné, no ty nemáš strach
Moju dušu od diabla vykúpiš
A z mojej brány železnej zostane len prach.

 Báseň
Komentuj
 fotka
lonelygirl  7. 8. 2009 21:22
je to super, perfektne vystihnuté

niečo podobné teraz prežívam aj ja
Napíš svoj komentár