Banská Bystrica 2010 (výlet)

Vlakom som cestovala z Košíc do Zvolena ako mi poradil kamarát, ktorý ma do Bystrice pozval. Mala som v pláne konečne si prečítať knihu Chatrč, no plány sa zmenili už v Košiciach keď do kupé vošiel pán po šesťdesiatke a pustil sa so mnou do reči. Bol z Moravy a ako povedal, celý život cestoval. Narodil sa v Taliansku, časť života prežil v Bystrici a nakoniec zakotvil na Morave a teraz, na dôchodku, sa túla po svete a momentálne mesiac po Slovensku. Bol to príjemný pán, zoznámili sme sa, aj si ma svojou zrkadlovkou odfotil a stále sa vypytoval na hrady a podniky čo sme stretávali cestou do Zvolena. Aj keď jeho postava a tvár prezrádzali, že už má istý vek, jeho oči klamali. Keby ste videli len tie, povedali by ste, že má nanajvýš štyridsať rokov. Mladý duchom a neskutočný rozpávač. Vystúpil v Detve a viac sme sa nevideli. Ale „svet je malý“, povedali sme si, aj náhodné stretnutia existujú.

Vo Zvolene ma už čakal kamarát R. aj so sestrou D., autom sme sa doviezli k nim domov, do BB. Počasie bolo naozaj otrasné, stále pršalo, a my sme si len priali, aby prestalo, lebo sme mali naplánované túry do okolia Bystrice. Ešte v ten prvý deň sme sa boli prejsť k neďalekému potoku a večer sme hrali Playstation. Neuveríte, ale bola to riadna zábava. My ako dvadsaťdva roční ľudia sme sa bláznili na takejto hre....

Druhý deň, bol to utorok sme mali na pláne túru a skoré vstávanie. Udialo sa akurát to skoré vstávanie, lebo pršalo. Zase a stále. A tak nám neostávalo nič iné, len sme hrali hry...a keď na chvíľku prestalo pršať, vybrali sme sa všetci traja pozrieť Králický vodopád. Keďže pršalo, tak aj tiekol, ináč len dosť slabo. Ale okolie a samotný les a cesta, ktorá k nemu viedla boli neskutočné. Nádherné prostredie, pripadala som si ako v rozprávke...kopce, obrovské zelené lopúchy, machy, huby a popri zablatenej cestičke sa tiahol potôčik. Omŕzali mi prsty na rukách, ale bola som unesená tým prostredím.

Po obede ma kamarát R. vzal autom popozerať si okolie Bystrice z neďakekých kopcov. Bola zlá viditeľnosť a strašne pršalo, nepomáhali ani dáždniky a pršiplásť, ale čo-to som videla aj s patričným výkladom, ktorý bol taký vyčerpávajúci, až si z neho nič nepamätám....Zastavili sme sa aj na Tajovskej kope, čo je vlastne kamenný kopec, z ktorého vyviera pramienok vody. Pršalo a tak sa nedalo určiť, či ten pramienok momentálne vyviera, alebo je to len dážď stekajúci po kamennej stene. Tento deň sme zavŕšili prezeraním si miestnych krás sídliska a skončili sme v podniku, celý večer sme dorazili pri telke a víne a usporiadali sme si filmový večer, ktorý skončil o štvrtej ráno. Nemali sme dôvod ísť spať skôr, keďže sme predpokladali, že aj tak bude pršať a netreba si robiť veľké plány.

Stredu, keď na chvíľku prestalo pršať som sa s R.vybrala na návštevu k ich starým rodičom. Kráčali sme krížom cez Bystricu asi hodinu až sme dorazili do cieľa. Po krátkom čase strávenom s príjemnými starkými sme sa tesne pred búrkou dostali na základňu - k nim do bytu. Večer bol dosť pochmúrny, lebo D. aj R.boli mierne prechladení a všetci sme boli unavení.

Štvrtok bol čas mojeho odchodu. Po tom ako som sa zbalila, šli sme znova autom do mesta, navštívili sme výstavu mäsožravých rastlín v Tihányiovskom kaštieli v Radvani, zavítali sme aj na šikmú vežu na námestí a nakoniec sme si dali zvláštnu slančekovú pizzu na hlavnej. Posledné minúty som ešte strávila u kamarátov na byte a po obede sme už jazdili do Zvolena.

Nasadnutím do vlaku som opustila stredné Slovensko, no dúfam, že nie na dlho. Počasie bolo po prvýkrát nádherné, až som mala pocit, že Bystrica je rada, že konečne odchádzam z jej krajov.....ale verím, že to bol iba pocit... .

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu