Klišé

Každé ráno sa prebudím a pozerám sa na seba do veľkého zrkadla,ktoré nám visí na stene zaplnenej obrazmi.Vždy sa na seba dívam nejakú tú hodnú chvíľu a aj tak na nič nového neprichádzam.Je to môj denný rituál.Prichádzam do kuchyne,celkom rozospatá so strapatými vlasmi,ktoré neide rozčesať.Pohodlne sa usadím,zapnem laptop,začínam sťahovať filmy a rozmýšľať čo si dám na raňajky.Bebe alebo toasty? Jogurt či musli?Aj tak si nevyberiem nič z toho,čo ma napadá.Nakoniec nato zabudnem,že som vôbec pociťovala hlad v mojom žalúdku.Zapnem si hudbu a tvárim sa,že upratujem.Aj tak si iba ľahnem na posteľ zapratnú pokrčenou perinou,kam si hodeným vankúšom a rozmýšľam.Zvačša príde mamča a mrkne očkom či robím svoju robotu a ja jej namosúrene odpoviem, že to počká.Neostáva jej nič iné iba zabuchnúť dvere a sústrediť sa na svoje právnicke záležitosti.Onedlho ma otravuje môj telefón, na ktorom mi bliká, že mi volá jedna z mojich kamošiek.S radosťou v hlase jej dvihnem a tvárim sa,že som v pohode.Dohodneme sa kedy vyrazíme vonku.Tak či onak,najprv si musím zabezbečiť nejaký chutný obed.Uvarím si ako vždy,špagety.Však je to konzervatívne jedlo za pár minút.Myslela som,že pôjdem na obed s našimi,ale uspokojím sa aj s tým čo mám.Keďže je už poobede,tak vyrážame s holkami za športom.Ja na sk8 a ony na korčule.Nezaobídem sa bez odrenín.Počas počúvania hudby a snahy urobiť nejaký trik,čo by stál za hriech,vidím približujúce sa auto podobné tomu našemu.Ach joo,je to moja drahá mamča.Hodí na mňa pár noviniek,ktoré ma v celku vôbec nezaujímajú.O hodinku vpálim domov,bleskurýchlo sa najem,vezmem kôš a idem vonku.Prežívam celý večer s kamarátmi,ktorých mám rada.Cítim sa príjemne a zasa premýšľam.Pomaly,ale isto sa chystám domču.Sadnem za comp a chatujem.Večer,respektíve v noci sa opakuje to isté čo ráno.POzerám sa na seba hodnú chvíľu a zvažujem.Zaľahnem,počúvam hudbu a občas aj plačem,to tým prehnaným premyšľaní.Je to proste klišé...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu