Ležiac na bruchu, vychutnávajúc novotu stanu, kúpeného starostlivou matkou osoby autora, sa autor vydáva na strastiplnú cestu vydať zo seba niečo, čo počnúc okamihom začatia čítania ohromí čitateľa, posadiac ho na ctenú riť.
Lečím si v stane. Stan je nový. Stan je postavený v mojej izbe. Zaberá podstatne veľa miesta. Píšem nový plok. Dnes som bol s Hentou. Hentá bola divná ako vždy. Divná je už dosť dlho. Zmenilo ju neviemčo. Tak jej treba, mala odolať. Rozlúčil som sa s Hentou, hovoriac, že nie je sama ale ja a andělé světla sú vždy s ňou. Možno to pochopila. POtom som s Hentou písal cez internet. Chyba je, že Hentá má asi obmädzenú myseľ. Keď bola Hentá ešte Tamtou, bol to proste iný človek. Tamtá zomrela. Škoda. Bolo to už dávno. Hentá ju nahradila v jej hlave.
Za Hentou netreba smútiť.. a Tamtá? Tá sa už nikdy nevráti. Tak načo sa trápiť? Tamtá bola otvorená, vedela povedať, čo má na srdci. Hentá sa zatvorila všetkým okrem Kohosi a nevie povedať zhola nič.
No nevysral bych sa na to?

 Pseudoblog
Komentuj
Napíš svoj komentár