Srdce. Tak ospevovaný orgán - životodarný a podobne a podobne. Mne však ide o to, čo každého, ba aj malé dieťa napadne pri slove ,,srdce". Ak si myslíte, že láska, myslíte si správne. A ja mám v srdci prázdnotu. Samozrejme, mám rodičov, priateľov, ale moje srdce stále neobsadilo nejaké milé, usmievavé a hlavne slušné dievča, ktoré by som mohol milovať a ono by milovalo mňa.
Lenže teraz je ,,in" všetko drsné, nik si neváži slušnosť a pozornosť, k takým chalanom sa dievčatá chodia zvyčajne iba vyplakať a posťažovať sa. Ale aj ja som človek, som tu !!! Chcem mať dievča, neskôr deti, krásnu veľkú rodinu ... Krásny veľký dom a podobné reči sú už ľahostajné. Chcem cítiť pri srdci teplo, vždy, ako prídem zo školy, zapnem Birdz alebo ten stredobod pozornosti - Facebook a nájdem si tam správu ,,Ahoj, láska, milujem ťa . chýbaš mi." Ale, život je presný opak predstáv človeka či logiky. Nikdy som nebol a nie som populárny, obľúbený. Je to také ťažké ? Pochopiť, že chcem dievča, ktorému môžem veriť a ktoré bude veriť mne ? Napriek nespočetným neúspechom sa držím krásneho citátu : ,,Nádej zomiera posledná.".

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár