Bol krásny letný podvečer. Slnko zapadalo za obrysmi Nového mosta a Bratislavského hradu. Edita, 30-ročná učiteľka na strednej škole sa vrátila zo školy. ,,To bol ale dlhý deň !" povedala a s ľahkosťou si sadla na gauč, odkiaľ mala krásny výhľad na bratislavské staré mesto. Zapla si televízor a unudene sledovala Ordináciu v ružovej záhrade. Už dlho túži po riadnom chlapovi, o ktorého by sa v ťažkých chvíľach mohla oprieť, spoľahnúť sa a milovať ho a on by miloval ju. Veď tridsiatka na krku a ona má len zopár kamarátov a kamarátok a kolegyne zo školy. Nechce však chlapa, ktorý by ju chcel kvôli jej krásnemu, modernému bytu - takých už stretla tisíc. Chcela láskyplného muža so zmyslom pre romantiku. ,,Snáď zajtra budem úspešná" s touto vetou sa uspokojovala každý večer. Ale práve vďaka nej si zachovala jeden z dôležitých faktorov - nádej. Dnes mala skutočne dlhý deň, učila osem hodín za sebou a potom ešte bola na výtvarnom krúžku, ktorý vedie už niekoľko rokov. Unavená si ľahla do postele, s ambíciou ukončiť obdobie svojho života, kedy bola slobodnou. ,,Zajtra tomu bude koniec" povedala a v momente zaspala. Snáď zajtrajšok bude pre ňu lepším.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
mkamka  8. 10. 2011 20:40
ehm, učiteľka a krásny moderný byt?
2 
fotka
metodkar  8. 10. 2011 21:11
dozvieš sa v pokračovaní
Napíš svoj komentár