keď nevládzeš už na vlastných nohách stáť,
keď cítiš, že jeho viera tvoje slzy s tváre zmyla,
keď cítiš, že je to ten, pre ktorého sa oplatí prebúdzať.
Len on dokáže vyčariť ti úsmev na perách,
len on vie pohladiť ťa ako nik,
len on vie, čo je v tvojích silách,
len on pozná tvojej radosti vznik.
Nesmelo pozrie,
objíme vrelo,
posťažuje sa,
aj poradí smelo.
Netuší, že ty, ty si tá pravá,
netuší, že ty v jeho očiach sa strácaš.
Myslíš na neho, či si chorá, či zdravá,
myslíš na neho, keď z rande sa vraciaš.
Čo všetko dokáže len on.
A ani o tom netuší.
Tvoje srdce búši ako zvon,
keď s rozjímania ťa preruší.
Vydýchneš krátko,
prestaneš snívať.
Prestaneš sa ,
v jeho tienoch skrývať.
Musíš si vystačiť len s tým čo je.
Je to len kamarát, a ním aj ostane.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
itachi7
28. 12.decembra 2008 21:18
Krásna básnička ... presne moj prípad .... :´(
Napíš svoj komentár