Utiekla som zo svojích myšlienok a venovala som sa len tebe.
Uspokojil si moju túžbu a daroval si mi celé svoje telo...
Keď si ma zovrel do náručia a potom si zavrel svoje krásne očka, nedokázala som zaspať.
Pohľad na teba, spiaceho, telo na telo...
Nemohla som zaspať...
Musela som sa na teba dívať.
Tak silného a zároveň zraniteľného..
Tvoja veľká dlaň ma držala.
Tvoje neposlušné blond vlasy ti padali do očí...
V spánku si bol taký rozkošný...
Priložila som svoju ruku na tvoje srdce...
Cítila som jeho tiché , , klop, klop" na tvojej hrudi...
To ma dokonale upokojilo...
Tvoje objatie, tvoje veľké nežne-silné ruky a tlkot tvojho srdca..
Nič mi už k životu nechýbalo...
Prvé lúče slnka sa nesmelo predierali cez napoly zatiahnuté rolety.
Bála som sa čo i len pohnúť.
Nechcela som ťa zobudiť..
Túžila som, aby tento okamih trval čo najdlhšie.
Pomrvil si sa a pritisol si si ma k sebe...
Oprel si si hlavu o moje prsia a ja som si zaborila tvár do tvojích blond vlasov...
Tento okamih bol taký nádherný...
Taký jedinečný ...
Taký nezabudnuteľný...
Vtedy zazvonil budík... Ach aká som ja len hlúpa!
Preľaknuto si otvoril oči.
Zľakol si sa nečakaného zvuku a položil si si hlavu na vankúš.
Tvoje modré oči boli tak nádherne ospalé.
Pritial si si ma ešte bližšie k sebe.
Chviľu sme si dívali do očí a ty si ma hladkal po chrbte.
Preklínala som budík, že mi ťa prebral, no zároveň som ho zbožňovala za to, že som opäť mohla vidieť tvoje nádherné očká.
Ľútostivo som spomínala na krásne chvíľe, ktoré sa už pominuli a tešila som sa na to, čo ešte bude...
Milovala som sa ti dívať do očí... Vždy keď sme sa ráno prebúdzali, bol si tam, aby si ma svojím pohľadom upokojil...
Bolo to tak aj teraz...
Nežne si ma pobozkal na pery...
Ďalšie nádherné ráno za nami...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
devilslim
15. 4.apríla 2009 10:56
pises vzdy taketo pribehy?????
Napíš svoj komentár