Tajomná atmosféra. Mraky na oblohe, šum listov na stromoch, nepatrný počuteľný zvuk áut a ty.

Stojíš tam úplne sám a premýšlaš.

V hlave ti víri stotisíc myšlienok a ty ani jednej nerozumieš.

Si zmätený. Chceš si ujasniť tie tvoje čudné myšlienkové pochody.

Snažíš sa uvažovať logicky ale tvoja duša vyhráva nad rozumným uvažovaním.

Stojíš. Nedokážeš sa pohnúť. Si tu len ty, a tvoje trápenia.

Chceš sa ich zbaviť. Chceš mať svôj život pod kontrolou.

Necheš, aby ho ovládali pocity, čo je nemožné.

Chceš sa vydať toľkými smermi, no každý z nich je nejasný a nepoznaný.

Zrazu začína pršať. Nehýbeš sa . Dúfaš, že dážď ti pomôže vyriešiť tvoje problémy. Dúfaš, že s teba zmyje následky nesprávnej cesty a ukáže ti tú správnu.

Mokré tričko sa ti lepí na telo. Zrazu si obnažený, aj keď si oblečený.
Celý svet sa díva iba na Teba. Ten zhora roní slzy a ty ich príjmaš za svoje.

Zisťuješ, že život je krutý, a že dážd neočistí tvoju dušu od pochobností, lásky a trápenia.

Nieje to možné, lebo si človek. Si ten, čo žije, ten čo trpí, ten čo miluje i nenávidí, ten čo preživa sklamania. Si ten, čo musí život brať aj s prekážkami.

Chápeš, že život je o tom....

 Úvaha
Komentuj
 fotka
nika42  12. 9. 2008 10:41
tento blog mi je momentálne veľmi blízKy taK ma to trocha zranilo.. je faKt super.. neviem čo mám napísať..proste je super..
 fotka
azizi  12. 9. 2008 15:36
Nj je to tak, ale pritom stale dufame, ze tie kvapky nam mozno predsa pomozu... Pekny blog
Napíš svoj komentár