mesačné svetlo ukáže obrysy.
Ako brnčanie gitarových strún
počuť čiernych krídeľ šum.
Nevedno skade príde prvá rana,
odrazu sa vynorí z tmy zúrivá vrana.
Útokom zabere svoj vytýčený cieľ,
jej kŕdeľ ničivý - drobných vtáčích tiel,
slepo ju nasledujúc smelo idú vpred.
Útoča všade, i tam kde hrozby niet.
Mlátia perami, zobákmi, drápami,
hoc celé sú krvavé, posiate ranami.
Bijú sa za svoju česť a slávu,
aj keď porušili zákony mravu.
Všetko utíchne, keď mesiac odchádza.
S tmou aj odvaha vrán sa stráca.
Totiž jediné, čo im dodáva silu
je to, že nik nevidí ich slabú chvíľu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
corvuscorax
24. 6.júna 2012 15:12
miesto mlátia perami by som dala mlátia krídlami
Napíš svoj komentár