Moje myšlienky sú ako zvuk tikajúcich hodín, prihádzajú a odchádzajú, nezastavia sa,nedokážem ich skrotiť. Niekedy mám pocit, že sa v nich utopím,,Pohlcujú ma ako dravá rieka. Nemôžem si pomôcť, ale čím dlhšie som sama, tým väčší som blázon. Šialenec myšlienkových pochodov. Je to moje prekliatie, moja myseľ, ktorá ma zabíja svojou jedinečnosťou. Zabíja ma myšlienkami a predstavami. Tá myseľ s ktorou nemôžem vydržať, ale ani bojovať. Iba ona moze za to aká som. Som sama! Samota, tak oslobodzujúce a zároven temné slovo. Ludia nechcu ostat sami, no nakoniec aj tak každý umrieme sami. Je to náš paradox.Naučiť sa vydrzat so samím sebou nie je jednoduche. Snazim sa o to par mesiacov, ,,Aká som?" Nedokážem príst na odpoved, opýtat sa pseudopriatelov? To je ako keby som sa divala do zrkadla v ktorom vidim len to co vidiet, chcem i Možno tu píšem tisíc popletených myslienok,možno to niekto pochopí, ale ja svoj zivot nedokážem a asi ani nechcem chápeť a to ho musím žiť. Musim ale aj chcem, chcem ho,žit,prezit, prezivat a milovat, nenavididet, nechapat, zboznovať. Predstavujem si svoj život, naplnený, nenaplnený, šťastný či smutný, Stále tu bude mnou obdivovaná samota...

 Záchod
Komentuj
 fotka
zajkousko  21. 12. 2013 15:53
no ja som veriaci a myslím si, že až budem umierať nebudem sám, bude pri mne Pán, ktorého som miloval a ku ktorému idem prebývať na veky...

najdi si aj ty k nemu cestu a už nikdy nepocítiš tu samotu, On ti dá na všetko odpoveď a budeš v jeho srdci....
Napíš svoj komentár