Nachádzala ju iba v snoch, ktoré sa pre ňu stávali tým najdrahším, čo mala. Pritom sama rozdávala toľko lásky.
Sny sa stávali pre ňu strašne silným putom, ktoré ju držalo pri živote. Po krásnom snení sa nechcela ani zobudiť.
Netúžila po láske medzi mužom a ženou, ale po láske, ktorú by cítila od svojej matky. Vždy jej išli slzy po tváričke, keď videla tú lásku u iných detí. Svoju mamu nikdy nevidela, umrela hneď po pôrode. Otec ju odmietol, a preto ho Boh potrestal /zrazilo ho auto/. Zostala sama, s trápením, so spomienkami na mamičku, a na úteku.
Skrýva sa a spí v papierovom domčeku, pod našim mostom. Bola veľmi sklamaná z tohto sveta, ktorý si predstavovala úplne ináč.
Chcela zaspať a snívať na veky.
Stalo sa!
V jednu chladnú noc, kedy obloha bola bez jediného obláčika, kedy hviezdy a mesiac nádherne svietili, zaspala a už sa neprebudila.
Dotkla sa hviezd a konečne našla svoju mamu, ktorú už nemôže stratiť!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Veľmi krásne a pritom také smutne.