JA som na vás prišil falošné epolety odviatých hodností a JA ich z vás aj strhám...

Prečo ma vôbec napádajú také myšlienky ako "Kvôli nemu by som dokázala obetovať všetko?" Veď je to v podstate len obyčajný chlap s trochu väčšou dávkou šťastia a usilovnosti. Lusknutím jedného prsta môže mať namotanú každú kvalitne formovanú ženu, na ktorú sa mu zachce. A okrem toho je predsa charizmatický umelech v najlepších rokoch, a na také typy baby letia ako muchy na psie hovienko.

Po jeho včerajšom maili mi to aj tak nedá, nedokážem sa na nič sústrediť, nič spraviť bez pomyslenia na neho, a jeho nedokonalú genialitu osobnosti. Neustále rozmýšľam, aké osobnostné pohnútky ho k tomu viedli a myšlienky sa mi pletú jedna cez druhú. Rozmýšľam nad tým, či chce byť až na toľko zdvorilý alebo si ma po x -tý krát, ako ma videl na jeho predstavení chce zase udržať ako fanynku. "Ale veď to je predsa hovadina, čo on má z toho, že jeden človek príde na jeho predstavenie, keď divadelné hľadisko má dvesto miest? Dobrý pocit?"

A tieto, alebo aj iné, podobné úvahy ma opäť privedú k myšlienke, že by som za čo i len krátky románik vymenila čokoľvek. Už dlhšiu dobu si uvedomujem, že toto nie je platonická láska. Tá vyzerá inak, toto je číra posadnutosť, ktorá je nezdravá... "Koľko trvá? Už tri roky?"
Aj teraz, keď píšem tento blog, je ťažko vypovedať všetko čo naozaj cítim. Nechcem písať ódu na jeho osobu, možno by to znelo prehnane fanaticky a to práve nechcem. Nechcem zo seba spraviť ešte väčšieho fanatika ako som... "A to ešte ide?"

Čas od času mi myšlienka zablúdi aj na jeho brata. K tomu som ani zdaleka neinklinovala tak silne ako k môjmu trojročnému umelcovi v červenóm svetri s dlhými vlasmi. Laškovný pes, ako sme ho nazvali na prvej chate, sa vyznačoval pesimistickým prístupom a otvoreným srdcom - a takých ľudí ja milujem, ľudí, u ktorých nemusím hádať na čom som, ale ak mám nejaké otázky, povedia mi to priamo. Veľmi som si ho za to cenila a aj cením ale neťahalo ma k nemu nič, živočíšne. A predsa mi teraz chýba a najradšej by som ich dvoch naklonovala. Ale keby som si mala vybrať, miliónpercentne viem, koho si vyberem. Ale ja si bohužial nemusím vyberať a ak si raz aj budem, tak iba v mojich najkrajších snoch. Hovorí sa "Nesnívaj, ži svoj sen!" ale toto je naozaj priveľa na to, aby si to človek odžil. Nie sme, žiaľ, v rozprávke.

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu