predstavy otvárajú trinástu komnatu,
Bože buď mi na pomoci, lebo sa nevyspím, beda!
Vidím tvar šťasteny do tej tmy odetú.
V hlave tok myšlienok sťa vlna tsunami,
mám sa im vyhnúť, či sa nechať unášať?
Ocitol som sa v zátoke medzi skalami,
istota úkrytu strach pomaly odnáša.
Pokojný vetrík privial na viečka únavu,
rozfúkal myšlienky čo blúdia tmou,
pofúkal dušu boľavú a zmorenú,
odprevadil ma do ríše snov.
Snáď už mám pred sebou kľudnú noc,
uvoľním telo aj myšlienkový prúd,
anjelov zavolám k sebe na pomoc,
pokojne kľudný skúšam snením zabudnúť.
Usnul som celkom na svitaní,
do snov mi vtáky štebotali piesne,
tak krásne uložený do anjelských dlaní,
slastné to spanie na nebeskom mieste.
Ráno sa prebúdzam s dobrou náladou,
vítajú ma lúče slnečné,
nebola až taká krutá tá minulá noc,
ďakujem Pánu Bohu srdečne.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
18. 8.augusta 2015 22:55
Napíš svoj komentár