Telom si v džungli stvorenej z panela,
duša však úplne inde uteká potajomky,
ľudstvo je nervózne, stresu je priveľa,
únava sadá na telo, stráda pokoj, oddych.

 Stane sa ľahúčko, že zrazu nevieme čo chceme,
zlosť spučenú držíš v svojej ruke,
postačí napiť sa z prameňa matky zeme,
silu a chuť objavíš na kvitnúcej lúke.

 Opačným smerom vedie naša cesta,
veď viacej načerpať vieš z korún stromov,
najlepšia varianta je utiecť z mesta,
matičke prírode do náručia, domov.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár