mätu činmi,
milujú otca, strádajú mamu,
sú slabí a tiež silní,
chcú byť neohroziteľní,
nosia masku istoty,
s cieľmi v nedohľadne,
no s nádejou v blízkosti.
Nádej, ktorá dáva dôvod vstať,
nádej bojovať a len tak neprestať,
nádej prekonávať vlastný strach,
nádej, že sa môže zázrak stať,
chvíľu plávať myšlienkami vo hviezdach,
sebe veriť, nikdy neprestať.
Veriť, že oplatí sa čakať na ten zvrat,
keď všetky tie činy môžu zmysel dať,
nečakať nečakaný skrat,
veriť si teraz a v kľude aj druhý krát.
Náznaky slabosti tu budú vždy,
netreba im veľký význam dať,
aj keď vďaka nim zažiješ pády,
aj keď všetci budú hovoriť, že si hlúpy,
aj keď všetci sa ti budu smiať,
buď aspoň na toľko múdry,
nenechaj si nahovoriť, že sa cieľov musíš vzdať.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
5. 11.novembra 2015 21:47
Napíš svoj komentár