ani pršať nebude však večne,
no a čo že život nejde plynule,
žiť sa predsa oplatí a vieš prečo?
Lebo nik z nás nebude tu nekonečne.
Na bedrách batoh starostí,
odľahčiť môže detská hravosť,
možno teraz cítiš dno svojích síl,
no spravodlivosti bude učinené zadosť.
Výjde slnce znova v duši tvojej,
svetlo lásky zapaľujú sirky pokory,
anjeli si oblečú slavnostné kroje,
keď preniknú cez predsiene aj cez komory.
Možno hľadať nádej na zaprášenej zemi,
ťažkým sústom je pre ustarostenú tvár,
no ver, že bez trápenia, ani šťastia neni,
tak hlavu hore, úsmev, privítajme jar.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár