Letná láska ( časť 2 )

Sofia prebehla cez cestu a zamierila k Markovmu domu. Tak strašne ju mrzelo, že s ním nebude takmer cele leto, no nič iné jej nezostavalo. Spolu ako rodina bývali minimálne málo ,nechcela sklamať svoju mamu . Vedela, že by z toho bola veľmi smutná keby zaryto trvala na tom, že nikam nejde..

Marka videla už z diaľky , sedel vonku pred barákom na svojej čiernej motorke, a mal svoje obľúbené biele tričko s nápisom „back“ . Nebol však sám. Vrtela sa okolo neho vysoká ,štíhla, dlhovlasá blondína . Taká klasická barbie s veľkými prsiami a očami fantasticky namaľovanými čiernou linkou. Keď Sofia bola už iba kúsok od nich ,blondína pobozkala Marka na líce ,a chôdzou brušnej tanečnice odkráčala niekam preč na vysokých štekloch. Bielu minisukničku mala takú krátku ,že jej boli vidno červené tangáče . Až vtedy si Marko všimol Sofi. Zoskočil z motorky, nežne ju objal, a na pery vtisol dlhý lýzavý bozk. „Ahoj kvietok môj čo tu robíš?? Mali sme sa stretnúť až večer.“ Opýtal sa Marko s veľkým úsmevom na jeho dokonalých, plných červených perách. „Prišla som ti niečo povedať.. a .. kto bolo to dievča?“ spýtala sa Sofia a pozrela smerom ,ktorým barbie odišla. To bola moja sesternica Júlia. Bola rok v Kanade a teraz sa konečne vrátila späť. Markovi stále nemizol s tvare úsmev a pozeral na Sofiu.

„Tak čo si mi chcela povedať láska?“

„Mama mi asi pred hodinou oznámila, že pozajtra ideme takmer na celé prázdniny do Egypta k tete Lily.

„Ale .. tak to znamená, že nikam spolu nepôjdeme.. Žiaden s tých výletov sa konať nebude..“

Sofii sa trhali všetky žili v tele, keď videla tie orieškové oči, ktoré tak milovala smutné. Nevedela čo má na to povedať. Nevedela ako ho má potešiť . Privinula si ho k sebe a snažila sa potlačiť slzy. Zrazu ucítila na ruke kvapku a ďalšiu a ďalšiu začalo pršať . Pripadala si ako v tých romantických filmoch ,ktoré pozerávala . Stáli spolu v objatí na daždi a ani sa nepohli. Po lícach jej začali stekať kvapky vody, ktoré jej kvapkali s hnedých ,dlhých vlasov. Bola už celá do nitky premočená a drkotala zubami od zimy. A Marko tiež, no i tak tam stáli. Hoci bola mokrá kvapky vody sa ľahko dali rozoznať od slz ,ktoré jej padali z očí. Nechápala prečo sa tak náhle rozplakala ,veď to bolo len pár týždňov, nejde predsa preč na rok. Marko vzal jej tvár do rúk . Vždy jej vravieval ,že má moc krásne oči na to aby plakali . Už sa nevydržal pozerať na jej modré studničky z ktorých sa liali kvapky slz. Nežne ju pobozkal.“ Sofi neplač nemáš prečo . Keď sa vrátiš nejak si to vynahradíme pôjdeme spolu niekam na predlžený víkend ,sľubujem. Bude nám fajn. Ty to tam zatiaľ prežiješ nájdeš si nejakých kamarátov, opáliš sa, ponakupuješ, pobavíš sa a zase budeš pri mne ,ani sa nenazdáš.“

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu