Zobudila sa až večer . Všade bolo ticho len, z vonku k nej prichádzala dobrá melódia, ktorá by ju na diskotéke určite roztancovala. Vyšla von do malej chodbičky, rukou nahmatala vypínač, a zapla svetlo. Na stene viselo zrkadlo a v rohu bola postavená mala chladnička . Potichu zaklopala na rodičovské dvere a roztvorila ich. Obaja sa prijemne zabávali a vybaľovali posledné veci z tašiek. „Sofi už si hore ?“ usmiala sa na ňu mama a do skrine uložila posledné tričká, ktoré vytiahla z tašky. „Oh áno som pôjdem sa trochu prejsť, dobre, len tu na okolie“ povedala Sofia a otočila sa na päte. „Dávaj na seba pozor“ zakričala ešte mama a Sofia zatvorila dvere. Opäť vošla do svojej izby, upravila si make-up džínsy prezliekla za riflovú sukňu a vyšla von na ulicu . Pozrela sa na malý hotelík, v ktorom bývala. Mal 4 poschodia a bol krásne na zeleno vymaľovaný. Z každej strany boli 2 balkóny a bol ohradený tmavo-zeleným plotom. Dole celkom na prízemí bývala jej teta Lili s manželom, na 1poschodi ona s rodičmi, a ešte jeden pár z Anglicka. Zvyšné 2 poschodia boli momentálne neobývané. Takmer každý teraz býval v hoteli s bazénmi a all-inkluzive. Rozhodla sa pre cestu na pravo, pretože ta naľavo očividne viedla iba k ďalším domom a hotelíkom . Z prava sa ozývala hudba .. lákala ju .. pobrala sa za ňou..
Kráčala po ceste a obzerala si rozličné obchody a reštaurácie. Bolo to len take maličké mestečko. Všetko viedlo rovno popri ceste a áut tam nebolo skoro vôbec. Až na konci cesty bola ďalšia kopa domov a hotelíkov. Po ceste naspäť si Sofia kúpila vanilkovú zmrzlinu. „Mňam“ takú zmrzlinu ešte nikdy nejedla. Sofia sa zalizovala skoro až za ušami a zamierila ku klubu z ktorého vychádzala ta úžasná hudba. Pred klubom stál chalan. Mal čierne jemne nagelované vlasy . Sofii sa zdalo akoby ho už niekde videla . Keď sa chlapec na Sofiu pozrel a usmial sa Sofia doplo. „Veď to je ten chalan z letiska“ zašepkala a drb. Jej vanilková zmrzlina skončila na jej džínsovej sukni. „no trapas“ Sofia sa zamračila na zmrzlinu a pozrela na chalana. Začervenala sa až po korienky vlasov a rýchlo sa pohla na odchod. Chlapec však ku nej s úsmevom prišiel a chytil za ruku. „no tak počkaj neodchádzaj !“
Vymyslený príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
1
jillqa
5. 1.januára 2008 11:51
jejo zlatéé....nemôžem si pomôcť ale fakt sa mi to páči
2
a ten chalan hovoril po slovensky? vaaaaaaa vzruso najst v egypte chalana, kt. je slovak a este je aj pekny
5
jezis ja s toho nemozem mne sa to tak paci krasnucke dufam ze bude pokracovanie
10
ooooououou vidno že som nečítala dlho od teba žiadny blog,...ale táto časť nemá chybu kočka,...
Napíš svoj komentár