„Heh nechceš vreckovku aby si si zotrela tú zmrzlinu??“ usmial sa z košele vybral papierovú vreckovku a podal jej ju. Zatiaľ čo sa Sofia snažila zotrieť si zmrzlinu chlapec sa jej predstavil . Volal sa Adrián pracoval ako animátor v jednom hoteli neďaleko a mal tu byť do konca prázdnin . Keď Sofiina sukňa nadobudla farbu ako mala pred tým pozrela na Adriana. „Ja som Sofia bývam tu kúštik“ ukázala smerom na malý hotelík kde bývala „a som tu na prázdninách s rodičmi bohužiaľ stvrdnem tu skoro do konca prázdnin , nechcela som sem ísť .“
„Bohužiaľ ??“ nadvihol obočie Adrián . „To nemyslíš vážne, tu v Egypte je úžasne a krásne teplo. Dá sa tu toho veľa robiť máš tu rôzne pamiatky ktoré sa oplatí vidieť zas a znova a nebudeš sa tu nudiť.“
„Naozaj ??“ neveriacky sa opýtala „a čo také sa tu dá napríklad robiť???“
„Noooo napríklad môžeš ísť so mnou von, čo ty na to??“ usmial sa a pohladil ju jemne po ruke Adrián.
„Prepáč ale ja mám doma priateľa a už musím ísť rodičia sa budú o mňa báť.“ Povedala otočila sa na päte a odkráčala ladnou chôdzou preč.
Adrián bol zo Sofii hotový nedala mu spať a vždy keď mal voľno hľadal ju . Chcel ju znova vidieť. Trvalo to tak asi týždeň no Sofii nikde nebolo. Ale ani on jej nebol ľahostajný. Neprestajne naňho musela myslieť prilepil sa na ňu ako pijavica ,behal jej po hlave . Nevedela si to vysvetliť. Cítila a vedela že miluje Marka ale Adriánove oči jej taktiež nedali spať. Snažila sa o sto šesť nemyslieť na ten sladký úsmev no nešlo jej to. Bola zúfala . Potrebovala svojho Marka aspoň jedno sladké slovo od neho .
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
neway
30. 1.januára 2008 17:39
navrhujem menšie prestávky medzi jednotlivými časťami
Napíš svoj komentár