Hrnček, káva a v káve zmrzlina, to je dnešné poobedie.
Jedna mama, ktorá sa usmieva a je taká smiešna, mamka si smieško a celý svet sa usmieva a točí sa točí v rytme samby, občas latino a nám je tak nedeľne fajn.

Jedna SMS-ka pre milého a jedna od neho, na ktorú ešte čakám a chce sa mi kľaknúť kdesi do kúta, zavrieť oči a priať si, že chcem byť len šťastná prosím prosím prosím a možno ma niekto vypočuje, možno ma vypočuješ ty, a keby bola teraz dúha, tak sa po nej z jedného konca prešmýkaš na ten môj.

Dnes som sa rozprávala s múzou, že som rada keď je so mnou, tak sa tešila a sľúbila, že ma nikdy neopustí. Tak len dúfam, dúfam, vraj múzy nikdy neklamú. Vraj.

Dnes som bola zase raz zlá a len tak som odišla a ty si mi napísal, že ti chýba môj smiech a mal si pravdu, prepáč.

Včera som si čítala jeden článok, prirovnával lásku k maľovaniu, fascinoval ma a ja len ďakujem autorke, veď ona vie.

Rozmýšľala som, že napíšem báseň, už tak dlho som nepísala, no keď to nejde tak to nejde a momentálne ma napĺňa takáto próza, nazvala by som to aj denníkom, neviem neviem štýl na entú.

Tak píšem, že mi chýbaš už po stý krát a že ťa milujem.

Sedím si sedím a počúvam hudbu, nebudem menovať, ozvali by sa všetky anti anti štýli a je ich dosť.

Dnes nepíšem srdcervúce vyznania, všetkého veľa škodí a mne je fajn i tak. Poobede som si povedala, že moja všímavosť ma raz zabije, toľko je toho o čom by som vedeľa písať, tak mnoho a mnoho, veď svet je farebný, plná škála farieb a ja by som ho vedela opísať dokonale, keby sa mi chcelo. Možno.

Vypľula som žuvačku, zelená orbitka, zahryzla do melónu, koľko šťavy, koľko a červená ma fascinuje chce sa mi nechať si ho na pamiatku ako ten zelený náramok z Talianska, čo mám tak rada.

Takéto prežívanie v duši dnes. Som lepkavá lepkavá, treba mi cikať, ale som šťastná, a ostatné je v tejto chvíli jedno...

 Blog
Komentuj
 fotka
digitalko  29. 7. 2007 20:40
Hneváš ma, zelená orbitka.

Si lepkavá, lepkavá bublinka.

فُقَاعَة
 fotka
monya  29. 7. 2007 21:30
citam si citam... usmievam sa, usmievam sa s tebou, lebo je naozaj tak nedelne fajn...

a potom mi moje srdce zrazu urobilo take "hop" a bol to taky krasny pocit... ze som tu, hej... moja jedina poviedka, ktorej som naozaj nevedela vymysliet nazov, jedina poviedka, ktoru som sa po tolkom case odvazila znova napisat, lebo ma predbiehas, tak velmi, ze ta nedokazem dobehnut a tak som sa len bezmocne zastavila a trucovito si povedala, ze nie, ja do toho ciela uz nepojdem... to je ta moja hlupa povaha... ale teraz som zacala znova pomalinky kracat a ja tam dojdem aj ked budem posledna, ved jee tam toho, hlavne, ze tam budem

si mi spravila radost, dakujem
 fotka
mewerick  29. 7. 2007 23:49
Prekrasne to je milacikkkk :ale wazne nebud uz bakana a usmjewaj sa ja to potrebujem pocut ked to nemozem widjet aspon budme pocut twoj smjech ktori ma wzdy rozweselii...milujem ta stasneee
 fotka
luc.ka  30. 7. 2007 10:46
jeeej toto sa mi páči je to také zvláštne milé
Napíš svoj komentár