Zvláštny večer, keď v byte tma, len jedna lampa svieti, pod ňou tieň, ten tieň som ja a píšem píšem tieto slová, veľa slov, skladačka písmen, áno písmen to je ten správny výraz.
Konečne ticho, dnes ho tak veľmi potrebujem, cítim vôňu čistých povliečok, a kdesi sa stratil cigaretový pach zo včera.
Práve zahrmelo, rozmýšľam odkiaľ sa ten zvuk berie, a potom je izba modrá, zmodrela bleskom, blesk-také príťažlivé slovo.
Rada kombinujem vety, dodáva to akési čaro, hlavne pre mňa, cítim sa vtedy ako umelec a to je také nóbl, len keby aj.
Minule mi niekto napísal, že o čom točím a ja som sa usmiala, lebo málo ľudí ma chápe, viem to, vždy som to vedela, ale pri takomto niečom si to vždy pripomeniem.
Milujem blogy, ktoré niečo dávajú, no keď sa moje nechápu, tak nič nedávajú a to je také smutné, smutno-zraňujúce.
Držím modré pero s bielym nápisom, že :,,St. Nicolaus extra jemná vodka", áno,áno môžem potvrdiť, až príliš jemná na piatky soboty.
A na stole pohár s minerálkou a jedna malá tabletka, že aby som nebola mamou.
Rada vnímam veci do detailov, tak ako dnes.
Som vďačná za detaily.
Za každý moment.
Za dnešné raňajky, za telefonát s milým, za úsmevy na ulici, za čaro okamihu.
Chcela som dnes napísať niečo o láske, a potom som si povedala, že je to nezodpovedne skoro...
Studený vietor a teplý dážď, takto končí dnešný okamih.
niekedy netreba pisat o laske ako takej, dolezite je ze ju v srdci citis, ked pises...a ty ju citis... preto aj tento blog mal zmysel...a ked niekto chce, pochopi...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Kedy bude teplý dážď ?