Aká irónia. Že dvaja, čo sa tak milujú, si vedia navzájom tak veľmi ubližovať.
Dnes sa trikrát pohádali, dvakrát sa rozišli, a znova sa vrátili k sebe späť.
Znie to tak detsky, tak strašne naivne. Naivita jedného rána.
Tak rozmýšľala, koľkú vinu má na tom ona.
Veľkú.
Nerada si priznáva chyby, tak nerada zlyháva.
Tak všetku vinu zvalí na neho a ona je znova Mrs.Bezchyby.
Už nie je ona a on.
Už vieš, že hovorím o sebe a o nás.
Chcem sa ti za dnešok ospravedlniť. Nedívaj sa tak. A nevrav, že to bude zvláštna udalosť, keď som sa ti ospravedlnila.
To nie je zvláštna udalosť. Veď je to také ľudské, no pre mňa i tak ťažké. Neviem prečo sa nerada ospravedlňujem.
Možno práve preto, že som raz seba samú presvedčila, že vždy mám pravdu. Povec, že dnes je streda a ja ťa presvedčím, že je nedeľa aj keby neviem čo. Musím sa zmeniť. Minule si mi vravel, že stačilo povedať prepáč. Tak prečo to niekedy nedokážem?
* Dvě slabiky, šest písmenek
Zní to tak všedně, jen na venek
To slovo má ale kouzelnou moc
dokáže udělat polární noc
Není to žádná velká věda
Všechno tohle říkal už děda
Je to slovo, co je často třeba
Neumíš říct promiň, pak ti bude běda
Stačilo jen, říct ti promiň...
* Leoš Mareš - Promiň
Od dneska. Vždy, keď spravím chybu, tak si ju priznám. A ospravedlním sa. Prisahám.
A milujem ťa.
Pozri sa do kalendára. Dnes je 25.7. Máme výročie. Dnes je to deväť mesiacov a ja ti len chcem povedať: Všetko najlepšie láska. A dať ti veľkú pusu, až sa ti zatočí celý svet.
Mne sa už točí. Od prvého pohľadu. Od prvého bozku. Od prvého dotyku.
Túžim po tebe.
Chcem vytvoriť svoju mliečnu cestu a po nej ako hviezda vkĺznuť do tvojich dlaní.
Chcem sa rozplynúť pod tvojím dotykom a byť akože odpísaná čarom tvojích slov.
Túžim po tebe.
Ako papier po pere.
Ako strom po ovocí.
Ako dieťa po matke.
Ako kvet po vode.
Ako....
Milióny ,,Ako" tvoriace jednu podstatu. Že ťa tak strašne chcem, až je to nemožné.
Že ťa tak strašne milujem, že mi chýbaš, že mi teraz tečú slzy, lebo ma bolí dnešná hádka, že bez vzduchu vydržím dlhšie než bez teba. Že si ťa chcem nahého prekresliť na papier a potom krok po kroku farbiť fixkami. Budeš nádherne dúhový.
Ako moje predstavy o nás...
Tak len sedím..
Píšem...
A chcem ostať nepochopená...
D.T.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
neznasham elan, ale musim to spomenut, lebo mne ten text skrieka v hlave uz asi tyzden...
Najhoršie výčitky sú tie nemé
Prečo sa súčasne milujeme a zraňujeme?
Všetko vieme
Prečo sa chápeme, nechápeme
Je zázrak, ako sa rany hoja
Tak už mi zavolaj, láska moja
Nikto ťa nemá rád tak ako ja
Tak už sa nehnevaj, láska moja
Najhoršie výčitky sú tie nemé
Prečo sa súčasne milujeme a zraňujeme?
Všetko vieme
Prečo sa chápeme, nechápeme
Je zázrak, ako sa rany hoja
Tak už mi zavolaj, láska moja
Nikto ťa nemá rád tak ako ja
Tak už sa nehnevaj, láska moja
3
je to pekne...naozaj...a niekedy slovko "prepac" zmeni viac ako "lubim ta"... to si zapamataj... ...nadherne naozaj...
5
Moj anjelicek aj ty mi prepac dnesok sprawal som sa ako...milujem ta starsneeee ...ece raz prajem pleklasne wyrocje ♥ nazdy spoluu?ze? povec ze? strasneee ta milujemmmmm milujemmmmmmmmmmmmmmmmmm
Napíš svoj komentár
Netuším, prečo si zmazala všetky tie nádherné slová, ktoré si písala predtým, a absolútne netuším, čo sa vo všeobecnosti stalo, ale vieš čo, po tomto blogu je mi to jedno...
Tvoje slová o milovaní, spolužití a všetkom možnom ma tak zasiahli... neskutočne, na tom najpravejšom mieste... tvoje slová o bolesti a hádkach a škriepkach a všetkom však ešte viac... bože, ako to bolí, keď človek číta pravdu o sebe...
Vážim si každú jednu slza, ktorá mi pri tom vytiekla... naozaj každú jednu...
A ďakujem... ďakujem mnohokrát...