Dnes sme boli vrámci nepovinného predmetu, onkologickej výchovy, na detskej onkológii spraviť "mikulášske predstavenie" a dodať tým deťom aspoň trochu útechy. Mali sme pripravený nejaký hlúpy krátky program, v ktorom som hral ešte s jedným spolužiakom kúzelníka a ani jedno kúzlo nám nevyšlo ale o čom som chcel písať...
Po tejto scénke sme mali voľný čas, mali sme sa s tými deťmi rozprávať, hrať sa, proste s nimi mať nejakú interakciu. V miestnosti bolo práve možno päť 5-6ročných detí, jedno možno 14-rocne dievča a asi taký starý chlapec ako ja. Bol holohlavý a mal len jednu nohu, pohyboval sa na barlách.
Naše dievčatá hneď prišli za malými deťmi a tým jedným dievčaťom a udržiavali konverzáciu typu "Ako sa voláš? Páčila sa ti naša rozprávka? Potešil si sa sladostiam?" Ten chlapec tam len tak sedel a vyzeral zamyslene. Bolo mi ho luto, je to uplne normalny chalan ako kazdy iny, a s takym osudom...Chcel som ísť za ním, ale dlho som váhal, lebo som s ním proste nemal o čom hovoriť. Keď za ním medzitým na chvíľu priśla jedna spolužiačka, spýtala sa ho, na akú chodí školu a on odpovedal, že už do školy nechodí. Po chvíli som prišiel za ním a spýtal sa ho, či naše kúzla boli vážne až tak hrozné a trochu sme si o nich povtipkovali. Kecalo sa s ním úplne normálne.
Ale po tejto téme som už nemal čo hovoriť. Za chvíľu z miestnosti odišiel. Až neskôr som sa dozvedel, že mal nádor na nohe, ktorú mu museli amputovať, aby mal vôbec šancu na prežitie.
Nad čím ma to núti rozmýśľať, okrem toho, aký môže človek mať osud a ako mu jediná náhoda môže posrať život, bola tá všetka naša pretvárka.
Naše dievčatá sa s tými malými deťmi bavili o najpovrchnejśích možných témach, ja s tým chlapcom tiež. Bola to pretvárka. Nikto nebol v skutočnosti taký usmievavý a veselý, ako práve vyzeral a keby som na to mal guráž, rozprával by som sa s chlapcom o niečom úplne inom. Všetci sa len snažili vyvolať veselú atmosféru, - ale pomôže im (resp. tým starším z nich) tá naša "radosť" aj naozaj? Podľa mna si len povedia: "pozri, ako sa tu pretvarujú, počúvaj, o akých blbostiach s nami rozprávajú, ako sa schválne smejú...aj tak sú tu len preto, lebo im nás bolo ľúto." Aj tak sme sa od tých detí dozvedeli, že dnes u nich pred nami boli už dvaja "Mikulášovia" a zajtra prídu ďalší štyria.
Čo pomôže viac? Rozprávať sa o problémoch, alebo na ne zabudnúť a rozprávať sa o povrchných blbostiach?
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
sakul
5. 12.decembra 2006 18:48
To je síce pravda s tým pretvarovaním, ale v silách ľudí ako urobiť vážne choré deti šťastnejšie nie je moc možností. To čo ste pre nich urobili bol veľmi pekné..
2
hm, páni, teraz som prišla na to, aká som blbá povrchná krava. ale aj tak ma stále trápia vlastné problémy. to nič, ale pekný článok. veľmi pekný.
3
podla mna je to cele onicom take predstavenie,jednoducho tam nic nepomoze, nepoznaju vas,ste tam len chvilku mozno by bolo dobra nejaka spolocna aktivita trebars zahrat si snima spolocensku hru alebo take nieco a zabavat sa na tom
pretvarovanie si vsimnu a rozpravat sa o ich problemoch im naladu nezlepsi a urcite sa nezdvoveria cudzim
proste ich by zrejme potesil komp,dobre jedlo alebo nieco take
pretvarovanie si vsimnu a rozpravat sa o ich problemoch im naladu nezlepsi a urcite sa nezdvoveria cudzim
proste ich by zrejme potesil komp,dobre jedlo alebo nieco take
4
pocuj... my mame na skole to iste..(uz citim ze sa rozkecam..)... no mame na skole onkologiu.. nasi tiez chodia na podobne veci ako do nemocniic.. a tak podobne.. od primy som sa tesila ze budem chodit do nemocnice.. budem pomaahat detom. budem rozdavat jablka.. a proste konecne robit nieco prospesne.. a tak som sa zapsala.. ze konecne budem prinutena uz nieco urobit.. a ftedy nastal sok..!! bola som na "porade" o jablkaach.. co maame rozpravat ludom co fsetko mame povedat.. atd.. a ucitelka(velmi alternativna.. a prudko psycho) mi povedala.. ze takto nemozem ist.. ze vyzeram jak "houmlesacka" proste.. ze vie co takyto ludia ako ja robia ze fetujuu atd... ze nic proti mne alebo tak..ale ze proste to nebude dobre posobit na ludoch... tym ze vyzeram asi myslela to ze sa necesem...a mam vlasy tak trochu zadreadene.. ale ako ludia vyzeraju rozne ako "houmlesak" si teda nepripadam.. skor ako hippiesak trosku dost rozdiel.. no a proste povedala ez takto s nimi nemozem chodit na taketo akcie.. ze urcite som slusne dievca..ale ze toto bude poburovat ludi..a proste.. niak som ju ukecala lebo saom ozaj chcela ist rozdavat tie jablka ze pojdem a ze sa ocesem a oblecem sa slusne..atd.. no tak som sa nahodila .. teda vyzerala som jak debil...ale co clovek neurobi pre dobru vec..no.. prisli sme tam vypindala mi ze vyzeram hrozne a ze uz ma nikdy nikam nevezme.. njn.. co narobite proste je jebnuta.. a..tak som rozdavala jablka.. lenze.. my sme nemali rozdavat jablka.. mali sme rrobit statistiky...proste a bolo to uplne odveci..lebo.. ludia na nas kukali jak na debila... a ked sme im rozpravali ze dneska je den jablk a ziadne jablko sme im nedali.. proste bolo to odveci.. fajn.. popytali sme sa par ludi.. a nieco sme tam uz napisali..jedna holka povedala ko to mame vypisovat..bolo to fakt hlupo spravene.. tak sme tam nieco napisali.. ze kolko ludi fajcilo a nefajcilo a podobne veci.. a uz sme to robili asi 2 hodky.. a asi za 3/4 hodinu sme mali az oficialny koniec... ale my sme museli ist skor..tak sme za nou prisli ze ci mozme teda odist lebo musime.. aona nam zacala nadavat.. ze od nas cakala viac.. ze vyzerame hrozne.. sme neochotne..a co ja viem co...(pricom stale opakovala ze ked budeme potrebovat odist ze nas f pohode pusti...) tak sme dostali prednasku ake sme nezodpovedne... a tak.. potom nam povedala ze nas uz nikam nevezme nikdy.. uf.. mila to teta.. a pak sme jej este z niecim museli pomahat.. a potom sme bezali prec..lebo sme uz nestihali.. fajn.. za to mi vynadala este f skole... ze mam vsi a tak podobne.. a proste..tak..tolko pomahania.. za dobrotu na zobrotu.. a potom aby som sa dostala trochu k veci.. malis me tiez ist do nemocnic..ako mi ona jasnenaznacila ze ma tam nechce a ze sa tam necňhodim.. a ze nech radcej idem na čunder a podobne..no.. pokracujem.. fakt som chcela pomahat fsetkym takymto veciam..ale ona mi to po prve zhnusila a po druhe zakazala.. takze ako.. preto ako vyzeram nemozem ludom pomahat.. sak logicke.. a este s tym predstieranim.. tiez mi to pride hlupe.. proste malim detom to spravi radost.. ako ozaj.. deti tomu mozno tak este nerozumeju...ale proste deti nad 12 rokom maju uz podla mna ine priority..proste uz vidia na ludoch ze to je umele.. a moc im to teda nepomoze..skor im pride este blbsie.lebo vidia ako sa kvoli nim musite pretvarovat..ze su na tom az tak zle.. mne by to prislo blbe... tym starsim by som tam poslala rovesnikov ktory by s nimi rozpravali.. a zabavali sa.. a stali sa kamaratmi a sprijemnovali chvile.. len.. potom ked sa citovo naviazu aj "zdrave" deti..neviem no.. pri tych starsich mi to nepride fajne.. a proste.. to som chcela.. asi.. cafte..
7
a prečo to zbytočne pripomínať? keď má kamarát chrípku, tak sa vaša konverzácia nezúži na tému "čo s tým? prečo som dostal chrípku? ako ju budem liečiť?" a podobné. Dostane atibiotoká a vylieči sa. Možno mu povieš, že Ty keď si bol chorý, tak Ti mamka dala citrón s cukrom, že nech skúsi to, ale nebudeš sa s ním baviť o tom kedy má jesť ktoré tabletky a aké tabletky by mal ešte skúsiť, lebo Ty niesi lekár. Ty sa s ním budeš rozprávať o tom ako bolo v škole, plánovať kam pôjdete až sa uzdraví a podobne. Nebudete počas celého rozhovoru riešiť to, ako sa mu zle dýcha a že to má teraz blbé, že musí celý čas ležať. (btw, ano, je mi uplne jasny rozdiel medzi chripkou a rakovinou). Prečo by sme sa k ľuďom s rakovinou mali správať so sentimentom a prílišnou opatrnosťou? keby ste to predstavenie hrali v škôlke, o čom sa budete s tými deťmi rozprávať? nie snáď o tom, či sa im to páčilo a aké sú ich obľúbené hračky a čo radi kreslia? S tým chalanom by si sa tiež bavil o niečom podobnom. alebo máš zvyk sa na prvom stretnutí s človekom, ktorého si predtým nikdy nevidel, hneď začať pýtať na jeho vnútorný svet a problémy, ktoré zväčša neriešime s prvým, človekom, ktorého stretneme na ulici?
Nie, nevravím, že o problémoch sa nemá hovoriť, že sa nemajú riešiť. Ale tiež nieje dobré hovoriť o nich vždy, stále a za každých okolností a pritom zabudnúť na to, že existuje aj svet okolo.
Nie, nevravím, že o problémoch sa nemá hovoriť, že sa nemajú riešiť. Ale tiež nieje dobré hovoriť o nich vždy, stále a za každých okolností a pritom zabudnúť na to, že existuje aj svet okolo.
8
Tak na toto musim zareagovat
Samozrejme, s tymi detmi sme sa vsetci bavili len o tych hlupych temach. Oni ani nevedia, kde to vlastne su a preco tam su.
Ale pokial ide o tych starsich, napr. ten chlapec, je to ine. Tu totiz ide o NEHO - nie moj okruh tem sa musi znizit, ale jeho sa uz znizil. Do skoly uz nechodi. Amputovali mu nohu (vies si to predstavit? normalny chalan ako napriklad ja). A uvedomuje si, ze tu nohu mu museli amputovat z dovodu, aby mu zachranili zivot. Uvedomuje si, ze je holohlavy a kazdych niekolko dni ho tyraju tou chemoterapiou a ozarovanim - preco? aby mal sancu prezit. A uvedomuje si, ze to nemusi prezit (aj ked, tak s celozivotnym handicapom), pretoze iba 60 percent zo vsetkych pacientov s rakovinou prezije.
Tu nejde o to, ze ja citim potrebu rozoberat jeho problemy, ale o to, ze pri pohlade nanho nemam chut bavit sa o povrchnych temach, ked vidim, ze on ma vsetky tieto temy v pici a uvedomuje si, ze ak o nich rozpravam, pretvarujem sa. Naozaj sa to neda porovnavat s tou chripkou...
Samozrejme, s tymi detmi sme sa vsetci bavili len o tych hlupych temach. Oni ani nevedia, kde to vlastne su a preco tam su.
Ale pokial ide o tych starsich, napr. ten chlapec, je to ine. Tu totiz ide o NEHO - nie moj okruh tem sa musi znizit, ale jeho sa uz znizil. Do skoly uz nechodi. Amputovali mu nohu (vies si to predstavit? normalny chalan ako napriklad ja). A uvedomuje si, ze tu nohu mu museli amputovat z dovodu, aby mu zachranili zivot. Uvedomuje si, ze je holohlavy a kazdych niekolko dni ho tyraju tou chemoterapiou a ozarovanim - preco? aby mal sancu prezit. A uvedomuje si, ze to nemusi prezit (aj ked, tak s celozivotnym handicapom), pretoze iba 60 percent zo vsetkych pacientov s rakovinou prezije.
Tu nejde o to, ze ja citim potrebu rozoberat jeho problemy, ale o to, ze pri pohlade nanho nemam chut bavit sa o povrchnych temach, ked vidim, ze on ma vsetky tieto temy v pici a uvedomuje si, ze ak o nich rozpravam, pretvarujem sa. Naozaj sa to neda porovnavat s tou chripkou...
9
Skakalka: tak to je smutne, ze su taketo ucitelky, co tu vychovu vedu... ona to asi berie ako nejaku vaznu pracu, najlepsie keby na tu onkologiu prisli vsetci v oblekoch a s kravatami A robit na navsevach v nemocnici statistiky??? Ze kolko ludi fajci? Co je normalna? Akokeby sa uz aspon 30 rokov nevedelo, ako fajcenie vplyva na rakovinu pluc tak co s tyn chce riesit... lebo ti pascienti nic ine nepotrebuju od vas, len aby ste sa ich pytali ako dlho fajcia... O tej nasej sa to neda povedat, ona ma k tym veciam citovy vztah. Jej pomaly cela rodina zomrela na rakovinu; mama, otec, sesternica, ktovie, kto este...a jej manzel neviem ci to nema tiez...takze siasi vies predstavit, ako k tomu musi pristupovat. Ako ucitelku ju pravdupovediac nikto nema rad ale o rakovine vie vsetko.
10
Ja chapem co tym chces povedat ale myslim, ze prave kvoli situacii v ktorej sa nachadzaju, kvoli tym percentam a milionu dalsich veci s tym spojenych potrebuju kontakt s tymito "picovinami". myslim ze ked su sami (bez navstev a mikulasov) tak maju dost casu na vazne uvahy. Preco sa potom robia akcie dobrovolnikov? aby s chorymi viedli debaty o ich tazkej situacii situacii? Ked to ten clovek potrebuje, ked mu to pomoze tak ano, rozhodne. ale nechcu byt tie akcie o pripomenuti zivota a reality? O rozsireni tem ktore stratil? Ked Ti robi problem ze sa pretvarujes, tak sa proste nepretvaruj a myslim ze bude Tvoja eticka otazka vyriesena. Vidis, asi som predsa nepochopila Tvoj prispevok. lebo teraz sa mi zda ze bol vlastne o tom, ze Ti bolo blbo ze si sa pretvaroval. a na tu chripku kasli.
11
Ja vlastne ani sam neviem, o com bol ten prispevok. Ale urcite nie len o tom, ze by sa mi blbo pretvarovalo. Boli to skor take spojene dojmy, impresionisticke dielo Ale v podstate mas pravdu, suhlasim s tebou. Na uvahy o rakovine maju casu dost...
Napíš svoj komentár