Odchádzaš mi, už sa takmer nechveješ.
Poznal som ťa iba krátko, no tvoj úsmev dal mi veľa
Povedz prosím, že chvíľu ešte ostaneš
Stále počujem tvoj hlas. Ten ma hladí po tvári
Stále cítim teplo tvojej dlane v mojej tajne ukrytej
Keď sa všetko rúcalo my sme spolu vždy stáli
Mrzí ma len že to končí. Krásny pocit, duše opitej
Suché listy opadajú zo stromov, hoc vonku je leto
Bolíš ma tak krásne, stále. Netuším, je deň, či noc?
Bez teba, len tma a strach. V duši chladný vietor
Túžim ešte vrátiť späť to, čo zmeniť mal som moc
Každý nádych veľmi bolí, páli, Neviem, či to dokážem
Môže motýľ zabudnúť aké je to lietať?
Opäť zvieram tvoju ruku, nechoď. Bez teba viac žiť neviem
Musíš, láska, si spomenúť jak je krásne snívať!
Snívať skúsme spolu tíško, o chvíľach čo smú byť večné
Všetko bude ako vtedy. Po noci vždy vyjde slnko
Som pri tebe, pozri blízko. Hladím tvoje ústa nežné
Začínajú triasť sa prsty, v očiach robí sa mi vlhko
Dám ti svoje krídla ak to budem musieť
Posledná slza ľadová ti steká po ústach
Znesiem mesiac z oblohy ak to budeš ty chcieť
Ja sa chvejem ako dieťa, ty však už viac nemáš strach
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
biancadetolle
25. 12.decembra 2013 15:33
smutné, ale krásne
Napíš svoj komentár