že v bielej čierna vyniká,
keď dúha očiam uniká.
Asi to tak musí byť,
že v závere sa začína,
keď je pravda skrytá do vína.
Asi to tak musí byť,
že práve slnko zapadá,
keď najlepšia je nálada.
Asi to tak musí byť,
že všetko šťastie zazrieme,
až keď smútok v duši zadrieme.
Asi to tak musí byť,
že v kvapke more väzníme,
keď ranou lásky raníme.
Asi to tak musí byť,
že stále víria myšlienky,
keď ožívajú spomienky.
Asi to tak musí byť,
že dve cesty splynú odrazu,
keď nevyhli sa nárazu.
Asi to tak musí byť,
že slza trápi v kútikoch,
keď zranený je jeden z dvoch.
Asi to tak musí byť,
že životy sa začínajú,
keď šípy lásky v srdci majú.
Asi to tak musí byť,
že hviezda padá, zhasína,
keď rúti sa k nám lavína.
Asi to tak musí byť,
že ruky sa už nedotknú,
keď mráz sa blíži ku oknu.
Asi to tak musí byť,
že slová splynú v dozvuku,
a kvet nedočká sa rozpuku.
Asi to tak musí byť,
že zmysel v ničom nevidíš,
keď ticho mlčím, držím skýš.
Asi to tak musí byť,
že lúčim sa no bez zmienky,
snáď ti neuletia spomienky...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár