čakáš v chlade na ženský tieň.
Keď čas už prešiel, strácaš moc,
na viečka sadá ľadová srieň.
Keď stojíš a nevieš, kto má prísť,
len ilúziu falošnú som dala.
Keď ma svedomie začína hrýzť,
no rozum kričí, že tá pomsta bola malá.
Keď snažím sa ukončiť ten trest,
neviem prečo cítim ľútosť, súcit.
Keď ty si ma chcel len zviesť,
a ja teraz zmiešaný mám pocit.
Keď zistíš, že spadlo si do pasce,
ani si len nepocítil pád.
Keď prebudíš sa so štípaním rasce,
už nedozvieš sa, kto naozaj mal rád.
Keď budeš ma preklínať,
aj keď v cudzom mene,
Keď budem len spomínať,
na moje city, pre ne.
Keď zabudneš na prečkaný čas,
keď zabudnem na falošný hlas.
Keď noc svitne, zapadá už deň,
keď noc padá, berie aj môj sen.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár