o lúčoch slnka, brieždení.
Aspoň vo sne zažiť pocit
a utopiť sa v blúznení.
O motýľovi v krehkej dlani,
čo ľahučko sa zachveje.
Krídla mi ruky chráni,
keď ostrý vietor zaveje.
O nežných bozkoch, nekonečných,
na perách v sladkých plameňoch.
V zaľúbených očiach večných,
nik nezahynie v prameňoch.
Za tajuplnou siedmou bránou,
čaká po čom najviac túžim.
Za odvrátenou krásy stranou,
pokoj, ticho, slepo krúžim.
Stále snívam, možno márne,
kto lieta, toho stíha pád.
No chôdzou po dne skladám zbrane,
nezistím či mal ma rád.
Nebo modré, zeleň v tráve,
biele krídla anjelov.
Bezsenná noc v čiernej káve,
plná času, plná slov.
Radšej snívam ako žijem,
chcem zaspať, hoc aj na večnosť.
6ivot ťažký vo sne skryjem,
snov plných šťastia nie je dosť.
Motýľ ráno letí z dlane,
krídla anjelov sa rozplynú.
Z bozkov zostanú mi slzy slané,
už znova šliapem na hlinu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár